Škriatkovia či švédske stoly. Vianoce sa vo svete slávia rôzne

BRATISLAVA / Niekde nosí darčeky Ježiško, niekde Santa alebo Dedo Mráz, inde pomáhajú škriatkovia. Napriek miestnym zvyklostiam si Slováci, žijúci v zahraničí, väčšinou doprajú pravé slovenské Vianoce so slovenskými špecialitami.

Vianoce ďaleko od Slovenska si užíva malá Vivien. Austrálske Vianoce namiesto na sánkach strávi v krátkych rukávoch.

Vo Švédsku sú vianočným jedlom ako inak - švédske stoly. "Švédsko bolo veľmi chudobná krajina. Preto zbierali jedlo, aby mohli mať na Vianoce hostinu," opisuje Noemi, ktorá v tejto severskej krajine žije. Darčeky  tu nenosí Ježiško ani Santa Klaus. "Je to taký trpaslík miešaný s našim Mikulášom," hovorí Noemi. 

Vo Francúzsku musia deti na darčeky čakať o jeden deň dlhšie, než u nás.

A podobne sa darčeky rozbaľujú aj v Kanade. "Santa nosí darčeky do ponožiek. Poďakovať sa mu musíme tým, že mu necháme pohár mlieka," hovorí Jana, ktorá žije v Kanade.

Drahšie dary

Trendy aj zvyky sa ale menia, a to aj na Slovensku. Ešte pred sto rokmi by ste stromčeky v mnohých domácnostiach hľadali márne. "Vianočný stromček je mladá tradícia. Pred sto, stopäťdesiatimi rokmi bol symbolom Vianoc Betlehem," hovorí etnologička Katarína Nádaská.

Betlehemy z domácností dnes už celkom vytlačili ozdobené stromčeky. "V niektorých územiach Slovenska sa stromček objavil až v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia," vysvetľuje Nádaská.

Táto tradícia k nám prišla z nemecky hovoriacich krajín. Novým trendom je ale darovanie slobody vianočnému kaprovi či stále drahšie darčeky.

A tak ako budú vyzerať Vianoce o ďalších sto rokov, si nikto zrejme nevie predstaviť. Možno si naši potomkovia nájdu pod stromčekom poukážku na let do vesmíru. "Pred sto rokmi mali Vianoce naozaj duchovný charakter," dodala etnologička.