Väzňom vo vlastnom tele: Martin sa po 12 rokoch prebral z kómy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Reprofoto/npr.org
JOHANNESBURG / Martin Pistorius bol dlhé roky väzňom vlastných myšlienok. V dvanástich začal trpieť neznámou chorobou, ktorá spôsobila, že upadol do kómy. Uväznený vo vlastnom tele vnímal svet okolo. Prebojoval sa však späť k životu, píše nemecký Focus.
To, čo sa prihodilo Martinovi, patrí k najhorším veciam, ktoré sa neprajú ani najväčšiemu nepriateľovi.
"Áno, bol som tu. Síce nie hneď od začiatku, ale po približne dvoch rokoch v kóme som sa začal prebúdzať," rozpráva Martin.
Vnímal všetko, ako úplne zdravý človek. Nemohol však nič vyjadriť, či povedať. Nikto o tom, že sa prebúdza, nevedel. Dokonca ani rodičia. Nevedel ani komunikovať, ani sa hýbať. Bol väzňom vlastného tela, píše nemecký Focus.
Ochorel ako dvanásťročný. Vtedy žil v Johannesburgu v južnej Afrike. Lekári si mysleli, že má kryptokokovú meningitídu. Jeho stav sa rapídne zhoršoval. Ako prvé stratil hlas a krátko na to prestal prijímať potravu.
Dva roky života
O osemnásť mesiacov neskôr už len mlčal, väčšinu času spal a stratil i motorické zručnosti. Lekári ho prepustili do domácej liečby. Dávali mu len dva roky života.
Doma sa oňho starali obaja rodičia. Striedali sa pri ňom. Otec vstával o piatej ráno, aby syna obliekol, naložil do auta a odviezol do na špeciálnu kliniku, kde bol počas dňa.
Reprofoto/npr.org
"O osem hodín neskôr som ho vyzdvihol, doma ho okúpal, nakŕmil a dal do postele. Budík som nastavil na každé dve hodiny, aby som ho v posteli otočil," rozpráva otec Rodney.
Dúfam, že zomrieš
Toto bol každodenný život rodiny dlhých dvanásť rokov. Martinova matka to znášala ťažko. V slabej chvíli, keď si myslela, že ju jej syn nepočuje, mu povedala osudné slová.
"Dúfam, že zomrieš," zneli kruté slová inak milujúcej matky.
Martinov stav sa ale začal zlepšovať. V roku 2001 začal pomocou počítača komunikovať. Jeho matka s ním cvičila, aby mohol komunikovať pomocou očných pohybov.
Reprofoto/npr.org
Žije plnohodnotne
Dnes 39-ročný Martin komunikuje so svojim okolím pomocou počítača. O svoje skúsenosti "väzňa vo vlastnom tele" sa rozhodol so svetom podeliť v knihe Ghost Boy - My escape from a life locked inside my own body (Chlapec duch - Môj útek zo života zamknutého vo vlastnom tele).
Sám seba opisuje ako "muža-dieťa znovunarodeného do sveta, ktorý nepozná". Priznáva, že si z obdobia pred chorobou nič nepamätá. Spomína si až na obdobie od svojich štrnástich, pätnástich rokov.
Delí sa i o svoje vlastné myšlienky, ktoré neboli vždy len pozitívne. Mal strach, že nikdy spozná nehu, či nikdy nezažije, čo znamená byť milovaný. Keď ho prepadol smútok, hodil väčšinou negatívne myšlienky za hlavu.
Dnes žije Martin v britskom Harlowe. Pracuje ako dizajnér a vývojár web stránok. Navyše od roku 2008 má po svojom boku i lásku svojho života.