Génius klavíra. Za Beethovenove skladby asi môže arytmia

RÍM / Hudba vychádzala Ludwigovi van Beethovenovi priamo zo srdca. A to doslova. Niektoré nečakané zmeny rytmov v početných ťažiskových dielach tohto veľkého skladateľa boli zrejme spojené s arytmiou, ktorou trpel. Aspoň tak to tvrdia americkí vedci z Michiganskej a Washingtonskej univerzity.

Tím zložený z kardiológa, muzikológa a experta na históriu lekárstva ukázal, aký rytmus v niekoľkých slávnych skladbách slávneho nemeckého hudobníka sledoval tlkot jeho srdca, čiže ako boli niektoré nečakané zmeny rytmu spôsobné arytmiou.

"Keď srdce tlčie nepravidelne, deje sa tak podľa predvídateľných schém. My si myslíme, že sme identifikovali také schémy v niektorých Beethovenových dielach," uviedol profesor interného lekárstva z Michiganskej univerzity Joel Howel. 

"Vzájomné pôsobenie medzi mysľou a telom podmieňuje spôsob, akým prežívame skutočnosť. A to je zvlášť zrejmé vo svete výtvarného umenia alebo hudby, ktoré odrážajú najintímnejšie skutočnosti," cituje Howela taliansky denník Corriere della Sera.

Bádatelia študovali rytmus mnohých skladieb a snažili sa ich priradiť k tomu, čo sa deje pri arytmii, teda keď srdce bije príliš pomaly, príliš rýchlo alebo nepravidelne. Niektoré nečakané zmeny rytmu a tóniny v Beethovenovej hudbe sa skutočne zrejme zhodujú so zmenami v srdečnom rytme.

Slávna Cavatina

Príkladom môže byť slávna Cavatina, finále sláčikového kvarteta B dur opus 130, plné veľkej citovej sily, ktorá Beethovena dojímala až k slzám.

Ku koncu kvarteta sa tónina náhle zmení a prechádza do C dur, a tým predurčuje nerovnováhu rytmu, vyvolávajúceho pocit zachmúrenia, dezorientácie a "nedostatku dychu".

V poznámkach skladateľa je tento prechod označený nemeckým slovom beklemmt, ktorého preklad môže znieť ako "so smrťou v srdci".

Smrť v srdci

Autori výskumu poznamenávajú, že táto "smrť v srdci" môže znamenať smútok, ale tiež pocit tlaku vyvolaný srdečnými problémami. Zmeny rytmu sú však prítomné aj v Beethovenových ďalších dielach. Ide o sonátu pre klavír A dur opus 110 či klavírnu sonátu Es dur opus 81 "Les Adieux" písanú v časoch obliehania Viedne Francúzmi v roku 1809.

Beethoven trpel rôznymi zdravotnými problémami vrátane Pagetovej choroby (deformácia kostí), cirhózy pečene a problémami s oblinami. Najznámejšia je ale jeho hluchota, ktorá mohla podľa amerických vedcov zbystriť géniove ostatné zmyslu a učiniť ho vnímavejším k srdečnému rytmu.

"Nemôžeme s istotou vedieť, či a do akej miery takýmito problémami trpel. Môžeme sa len pokúsiť vysvetliť staré lekárske popisy vo svetle dnešných znalostí. A prítomnosť arytmie odpovedá mnohým ďalším chorobám tohto hudobníka," hovorí kardiológ z tímu amerických expertov Zachary Golberger.

Skrátka niektoré Beethovenove skladby sa dnes môžu interpretovať ako skutočné hudobné elektrokardiogramy.

Pozrite sa na nevídaný talent možno novodobého Beethovena: