Tetovanie je v Kórei ako prostitúcia: Nezákonné, ale tolerované

SOUL / Tetovanie bývalo v Južnej Kórei prakticky výhradne spojené s príslušníkmi organizovaného zločinu. Postupne sa z neho stáva bežná záležitosť, k čomu prispievajú aj tetovania na telách športovcov, hviezd kórejského popu i ďalších celebrít.

Zákon ale s týmto trendom nestíha držať krok. To znamená, že čím ďalej, tým viac kórejských tatérov môže skončiť pred súdom. Samotné tetovanie v krajine nie je nelegálne, ale zákon hovorí, že ho môžu vykonávať len licencovaní lekári. "Takže ak chcete tetovanie, mali by ste ísť do nemocnice? To je absurdné," hovorí Čang Čun-hjon, majiteľ tetovacieho salónu Tattooism v centru Soula.

Zákon v tej podobe, v akej teraz existuje, berie do úvahy zdravotné hľadisko vrátane rizika nákazy žltačky či vírusom HIV kvôli nedostatočne sterilizovaným ihlám. "Ide o invazivnú procedúru. Koža je prepichnutá a krváca. Preto na to dávame pozor ako na zdravotný zákrok," tvrdí hovorkyňa kórejskej Zdravotníckej asociácie.

Pivničné priestory

Zdá sa, že vláda predsa len zvažuje zmenu a minulý rok v októbri zadala štúdiu o možnosti legalizácie tetovacích salónov. Svet profesionálnych tatérov je podobný tomu, v ktorom sa pohybujú prostitútky. Technicky sú ich salóny nelegálne, ale úradne ich ignorujú, ak sami nevyvolajú ich pozornosť.

Väčšina kórejských tetovacích salónov funguje doslova v podzemí - ide o pivničné priestory s neoznačenými dverami a to, kde ich nájsť, si zákazníci hovoria navzájom.

Čang, ktorý je majiteľom salónu Tattooism, bol ako dvadsaťročný študentom módnej vysokej školy v Soule, keď na svojom kamarátovi prvý raz uvidel tetovanie. Okamžite sa rozhodol, že práve tu je jeho budúcnosť.

Obyčajné ihly

Jeho kamarát si nechal toto tetovanie urobiť v Mexiku. A vzhľadom k tomu, že v Kórei sa nebolo u koho učiť, práve do Mexika sa Čang vydal, aby sa zaškolil. "V Kórei v tej dobe nikto nepoužíval tetovacie strojčeky. Vtedy sa naozaj tetovali len zločinci a používali na to obyčajné ihly. A výsledok bol dosť ohavný," dodal.

Spojenie s organizovaným zločinom bývalo tak veľké, že ešte donedávna tetovanie človeku v Južne Kórei zaistilo vzácnu výnimku z povinnej vojenskej služby.

Po niekoľkých rokoch strávených v Mexiku sa Čang vrátil a založil si prvý nelegálny tetovací salón v rozpadajúcej sa budove v Soule. Nikde nemal žiadný nápis, dať si inzeráty neprichádzalo do úvahy, a tak sa snažil získať zákazníkov tým, že dal na internet fotografie svojich prác spoločne so svojím telefónnym číslom.

Národný hrdina

"Za prvé tri mesiace som mal asi desať zákazníkov," spomína. "Ale boli to dobré časy. Vtedy bolo v Soule asi len desať tetovacích salónov, všetci sme sa poznali a povzbudzovali sme sa. Dnes je to všetko o trochu viac súťaživejšie," dodal.

Ťažko povedať, kedy sa postoje v Južnej Kórei začali meniť. Jedným z kľúčových okamihov ale bol rok 2003 a postaral sa oň juhokórejský futbalista An Čung-hwan, národný hrdina z Majstrovstiev sveta 2002. Keď strelil gól v zápase proti Japonsku, stiahol si tričko a odhalil tetovanie na ramene, na ktorom vyznával lásku svojej žene.

Právny problém

"On bol pojem, a to veci odštartovalo," povedal Čung. "Zrazu začali chodiť ďalší športovci, filmové hviezdy aj popoví speváci, a tiež sa nechali tetovať." Podnikanie sa začalo rozmáhať, počet tetovacích salónov prudko stúpol - právny problém však pretrvával.

Pred piatimi rokmi sa Čungov salón stal terčom náhodného záťahu, skončil pred súdom, dostal pokutu v prepočte zhruba 2 587 eur a ročný podmienený trest väzenia za porušenie kódexu verejného zdravia.