O mladých Slovákoch žijúcich s rodičmi, píše New York Times

NEW YORK, BRATISLAVA / Prestížny denník New York Times už pozná slovenský pojem "mamahotel". Vo svojom internetovom vydaní totiž píše o 29-ročnom Jozefovi Izsovi z Bratislavy, ktorý stále býva so svojimi rodičmi.

Jozef Izso, sediaci na posteli vedľa písacieho stola, zatiaľ čo jeho matka oddychuje vo vedľajšej izbe, rozpráva o plusoch a mínusoch bývania s rodičmi v dospelom veku.  

"Je to tu veľmi pohodlné, zvlášť potom, ako sa odsťahovala moja sestra," hovorí. Nemusí platiť nájomné, ušetrí si peniaze a býva v centre blízko svojej práce, v ktorej programuje.

"Ale správajú sa ku mne stále ako k dieťaťu," šepká Jozef. Napríklad keď sa vráti do svojej izby, nájde veci upratané tak, ako to vyhovuje jeho matke.

Trištvrtina dospelých

"Je to v celku nepríjemné, ale nie dostatočne na to, aby som sa odsťahoval," povedal.

V minulom roku počas sčítania ľudu v Amerike štatistiky ukázali, že v USA žije s rodičmi 15 percent dospelých detí. V porovnaní so Slovenskom je to ale zanedbateľné číslo. Na Slovensku sa percento pohybuje až vo výške 74.

Pre porovnanie, v Bulharsku je to 51 percent, v Rumunsku 46 percent, v Srbsku 54 percent a Chorvátsko priznáva 59 percent mladých dospelých žijúcich s rodičmi.

S rodičmi do svadby

Svoju rolu však podľa New York Times môže zohrávať nedávna finančná kríza, či nezamestnanosť mladých, rovnako ako v iných štátoch.

Postkomunistické krajiny sú však výnimočné. Na vine môžu byť podľa denníka dôsledky niekdajšieho centrálneho plánovania, ale aj nedostatok nájomných bytov, ktoré obmedzujú mladých.

"Na Slovensku je to tradícia," hovorí Katarína Izsová, matka Jozefa. "Členovia rodiny si pomáhajú," dodáva. Pre niektorých vyvstala otázka, prečo sa obťažovať? Konzervatívna kultúra tu, aj v iných krajinách nielen podporuje mladých v tom, aby žili s rodičmi až do svadby, ale nepovažuje to ani za nesprávne.

Byrokratické ťažkosti

Denník sa rozhodol osloviť a opýtať sa na názor aj známeho slovenského odborníka na demografiu analytika Borisa Vaňa. Podľa neho môže štatistiku ovplyvniť aj nechuť na prehlasovanie trvalého pobytu.

"Pre mnohých to nestojí za to, prejsť byrokratickými ťažkosťami. Je to nezákonné, ale nie sú za to žiadne sankcie,“ cituje ho denník.

Pozrite si reportáž redaktora Michala Rybanského z januára 2013: