4°
Bratislava
Vyrezávanie tekvíc nie je americký zvyk, hovorí etnologička
Vyrezávanie tekvíc nie je americký zvyk, hovorí etnologička
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Halloween nie je len americký výmysel. predvečer všetkých svätých mal magickú a trochu strašidelnú atmosféru už oddávna.
Halloween má korene v Európe. "Je to veľmi starý sviatok, ktorý siaha do predkresťanského obdobia, keď Kelti boli v celej Európe," hovorí etnologička Katarína Nádaská.
"Pre niektoré kmene, ktoré žili na území dnešného Írska, bolo toto obdobie začiatkom nového roku," dodáva Nádaská. Podľa etnologičky ľudia verili, že duše zosnulých môžu na jednu noc opustiť záhrobie a prísť medzi živých.
Legenda o zlom Jackovi
Vyrezávanie tekvíc je spojené s legendou o zlom Jackovi. Hovorí sa, že Jack bol taký zlý, že ho nechcelo nebo a vyvrhlo ho aj peklo. Diabol mu dal na cestu uhlíky, aby si mohol svietiť na ceste späť medzi živých.
Nemal si ich kam dať, tak si vydlabal repu a do nej ich dal. Túto legendu si zobrali so sebou Íri aj do Spojených štátov, kam emigrovali vo viacerých vlnách.
V Amerike začali vydlabávať tekvicu, pretože je lepšia ako zemiaky alebo repa. Odtiaľ sa zvyk dostal naspäť do Európy.
Slovanský svetlonos
Nielen Íri či Američania majú v tradíciách dlabanie tekvíc. Sú to aj Slováci. U nás sa to volalo hľadanie svetlonosa. "Je to starý zvyk. Ľudia, keď sa vracali z návštevy hrobov tak, mali tieto tekvičky pekne vydlabané a osvetlovali im cestu z cintorína," približuje tradíciu etnologička.
V starých slovenských tradíciách bol Svetlonos nadľudská bytosť. "Hovorí sa, že kradli v kostole sviečky a upíjali si z omšového vína. Mysleli si, že sa po smrti stanú svetlonosmi," dodal etnologička.
"Svetlonos bol ten, ktorý človeka zviedol z cesty do lesa a niekedy sa to skončilo tragicky, že sa prevrátil s vozom a podobne," hovorí Nadáska. "Je to také blúdne svietlo. Niekto, kto zvádza pocestného z tej správnej cesty," dodáva.
V 50. rokoch sa na túto tradíciu pozabudlo. Keď nútili komisári ľudí vstupovať do družstva, sa rozchýrila povera, že ani oni po smrti nenájdu pokoj a skončia ako svetlonosi.
Pozrite si rozhovor s etnologičkou Katarínou Nádaskou:
