Utečenci pracujú v berlínskych múzeách ako sprievodcovia

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BERLÍN / V nemeckom Berlíne sprevádzajú turistov po múzeu utečenci. Ľudí neinformujú o svojej krajine, ale o tej, ktorá ich prijala. V arabčine.

Keď Rita Bahrí v berlínskom Múzeu islamského umenia vidí preslávenú Halabsku miestnosť obloženú maľovanými drevenými tabuľami, začne sa jej cnieť po domove. "To je jasné," hovorí dvadsaťdvaročná sýrska kresťanka.

Spolu s rodinou utiekla zo svojej vlasti do Nemecka pred rokom a pol. Teraz je jednou z devätnástich sprievodcov a sprievodkýň, ktoré vyškolilo Štátne berlínske múzeum v rámci ojedinelého projektu.

Po druhej svetovej

Rôznymi múzejnými zbierkami hlavného mesta teraz Rita sprevádza záujemcov z radov utečencov v arabčine. Mladá Sýrčanka si ale za svoje pole pôsobnosti nevybrala zbierky islamského umenia, utečencom chce v Nemeckom historickom múzeu priblížiť histórii krajiny, ktorá ich prijala.

"Chcela by som, aby sa Sýrčania, ktorí práve prišli do Nemecka, poučili z nemeckej histórie," hovorí Bahrí, ktorá pochádza z Damasku. "Dnešná situácia v Sýrii so všetkou tou skazou sa v mnohom podobá situácii v Nemecku po druhej svetovej vojne. Keď Sýrčania uvidia, ako Nemecko vyzeralo po vojne a ako vyzerá dnes, môže im to dať nádej, že budú môcť svoju krajinu opäť postaviť na nohy a začať znovu," dodáva.

Projekt Mulťák

K jej najobľúbenejším exponátom patria dve maľby z 19. storočia, ktoré ukazujú lode s nemeckými emigrantmi na ceste do Ameriky. "Presne popisujú situáciu človeka na úteku," hovorí mladá Sýrčanka, ktorá svojich krajanov sprevádza stálou výstavou o nemeckých dejinách.

Projekt berlínskych múzeí sa volá Mulťák, čo arabsky znamená miesto stretávania. Názov má vraj symbolizovať výmenu kultúrnych a historických skúseností. Každú stredu popoludní sprevádzajú utečenci zo Sýrie a Iraku iných utečencov po budove Pergamonského múzea, ktoré ukrýva zbierky Múzea islamského umenia a Predoázijského múzeá, po budove Bodeho múzea sa sochárskymi zbierkami a zbierkami Múzea byzantského umenia a práve aj po Nemeckom historickom múzeu.

Nový život

"Výnimočné je, že to nie je projekt o utečencoch, ale projekt, ktorý vytvárajú sami vysídlenci," hovorí riaditeľ Múzea islamského umenia Stefan Weber. "Položili sme si otázku: Čo môžu robiť ľudia, ktorí majú dobré vzdelanie, ale na spoločenskom rebríčku stoja zatiaľ úplne dole a musia začať nový život," hovorí Weber, ktorého cituje agentúra DPA.

"Všetkým sprievodcom sme povedali: Nemusíte sa sprievodcovské texty učiť naspamäť. Nejde len o prenos informácií, ide predovšetkým o to zapojiť do výkladu vlastnej skúsenosti a hovoriť o nich s návštevníkmi," hovorí riaditeľ múzea.

Za prehliadku 40 eur

"Všetkých devätnásť sprievodcov od nás dostáva rovnako ako všetci naši ostatní sprievodcovia 40 eur za prehliadku," dodáva.

Iračan hus Zahi Muhammad sprevádza po Predoázijskom múzeu, ktorého zbierky obsahujú mnoho exponátov z jeho vlasti. "Tento projekt mi pomáha sa integrovať do spoločnosti," hovorí archeológ pôvodom z Bagdadu. "Človek sa na jednej strane naučí poznať svoju vlastnú kultúru a na druhej strane aj ostatné kultúry, ktoré sú v multikultúrnom Berlíne," dodáva.

Jedno prianie

Jeho najobľúbenejším predmetom je 3 000 rokov stará váza zo sumerského mesta Uruk, ktorá ukazuje súvislosť spoločenského a náboženského života. "Originál je v Bagdade, je ale značne zničený," vysvetľuje dvadsaťdeväťročný Iračan. "Vŕta mi hlavou, prečo nie sú historické predmety v Iraku lepšie chránené. Diela, ktoré teroristické milície Islamského štátu v poslednej dobe zničili, sú pritom nenahraditeľné," dodáva.

"Som tu, aby som sa dozvedela niečo o nemeckých dejinách," hovorí dvadsaťjedenročná Asma Ghanímz Damasku. V Berlíne je ešte len tri mesiace a sústredene počúva výklad Rity Bahrí v Nemeckom historickom múzeu. Bahrí, ktorá v Sýrii študovala cestovný ruch, má teraz jediné prianie: "Dúfam, že sa budem môcť vyučiť v obore hotelierstva alebo cestovného ruchu a nájdem si prácu."

S utečencami pár dní strávil aj redaktor Rastislav Striško: