Sila fotografie v minulosti a dnes. Muž verzus tank

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Pamätáte si legendárnu fotografiu Ladislava Bielika, ktorý zachytil tvár muža, odvážne stojaceho v roku 1968 pred tankom sovietskych okupantov? Podobná vypätá chvíľa sa neskôr odohrala v Číne a teraz aj v Turecku. Pri pokuse o prevrat sa pred tank postavil ďalší človek.

V týchto dňoch obletela svet fotografia, ktorá vznikla skoro ráno, v sobotu 16. júla, pri vchode na letisko v Istanbule. Neznámy muž v civile leží pred tankom, len pár centimetrov od pásov, ktoré ho môžu zabiť.

Takýto typ fotiek, teda "muž pred tankom odhodlaný položiť svoj život", sa ale neobjavuje v histórii prvýkrát. Napríklad fotka z Číny sa stala symbolom nenásilného odporu. Urobil ju Jeff Widener 4. júna 1989 v Pekingu na Námestí nebeského pokoja počas študentských demonštrácií za slobodu prejavu, pričom protestovali proti byrokracii, korupcii. Vládna vojská vtedy zakročili proti študentom.

Muž s nákupnými taškami sa postavil proti kolóne tankov. Podľa niektorých zdrojov išlo o 19-ročného študenta Wang Weilina. Či ho prešiel tank, či ušiel z krajiny alebo skončil vo väzení nie je známe. Táto fotka ale bola tak silná, že v Číne bolo dokonca zakázané ju zverejňovať.

Ide o disproporciu

"Je to o disproporcii dvoch bojujúcich strán, jedna má silu a druhá len emóciu. Čím je fotka silnejšia, tým viac je schopná vyburcovať ľudí. Sú témy, ktoré stále veľmi silno podprahovo pôsobia," myslí si fotograf Ľubo Špirko.

Pre Slovákov je však určite najsilnejšou fotkou muža pred tankom ikonická fotografia Ladislava Bielika z augusta roku 1968. Na slávnej fotografii sa inštalatér Emil Gallo odvážil s odhalenou hruďou postaviť proti hlavni ruského tanku. Táto legendárna Bielikova snímka patrí do svetovej kolekcie stovky prestížnych fotograﬁí 20. storočia a dostala sa do viacerých svetových denníkov.

"Bol v dosahu tej scény, vtedy ešte nie s takou dokonalou optikou ako majú fotografi dnes, čiže aj on musel byť naozaj blízko. Svojím spôsobom to ohrozovalo aj jeho život, čiže aj on s nasadením bojoval v prvej línii," hovorí kurátor fotografickej zbierky Slovenskej národnej galérie Aurel Hrabušický.

Iná optika fotografií

V súčasnosti majú fotografi nielen inú optiku. Je tu aj úplne iný systém ich práce a sociálne siete zahltené autentickými, ale veľakrát aj štylizovanými fotografiami.

"Problém je, že v dnešnej dobe už fotograf nie je ten, kto podáva pravdu o realite. Väčšinou je to agentúra, ktorej fotograf posiela priamo cez satelit fotografie. On to už nedokáže odkomunikovať tak ako to bolo v tom 1968 alebo v Pekingu," uzavrel Špirko.