Najväčší atómový kryt majú vo Švajčiarsku

LUCERN / V čase vrcholiacej Studenej vojny bol vo Švajčiarsku otvorený protiatómový kryt. Pod horou Sonnenberg mal ukryť až 20 tisíc ľudí, vtedajšiu jednu tretinu populácie Lucernu. Stal sa najväčší svojho druhu na svete.

Stavbu dokončili v októbri 1976 a stála 40 miliónov švajčiarskych frankov. Podnetom pre jeho stavbu bol zákon z roku 1963, ktorý stanovil, že každý občan Švajčiarska má v prípade napadnutia krajiny právo na úkryt.

Autori ochranného komplexu si vybrali miesto pod horou Sonnenberg. Pod dvojprúdovým tunelom vybudovali sedempodlažné logistické centrum. V prípade jadrovej hrozby by bol tunel z oboch strán uzavretý a ochranu by v ňom našla veľká časť občanov mesta Lucern. 

Švajčiarska (ne)dokonalosť

Súčasťou centra bola riadiaca miestnosť krytu, nemocnice s najlepším vybavením a operačnými sálami či rozhlasové štúdio. V čase vojny pracovalo v kryte 700 pracovníkov.

Bunker je celých 40 rokov v pokojnom režime, avšak je stále pripravený na použitie. Ročná údržba v rokoch Studenej vojny stála 250 tisíc frankov. 

Aj napriek povestnej švajčiarskej presnosti a dokonalosti sa dnes ukazuje, že množstvo problémov nebolo vyriešených. Napríklad nasťahovanie 20 tisíc ľudí by trvalo niekoľko dní. Znamenalo by to doplniť zásoby čerstvej vody do nádrže. 

20 tisíc ľudí a len 20 toaliet

Nikto si nedokázal predstaviť, ako by vyzeralo prostredie v tuneloch, kde by vedľa seba spali tisíce ľudí, aký by bol zápach neumývaných tiel. Obyvatelia bunkru by mali k dispozícii iba dvadsať toaliet. 

Pozrite sa aj na skryté vojenské bunkre:

Počítalo sa, že ľudia by v kryte žili dva týždne, kým by im stačili zásoby vody. Nikto si ale dodnes nepoložil otázku, prečo by v bunkri ostávali len 14 dní. Prostredie nad zemou by po jadrovom výbuchu určite nebolo bezpečné. 

Raz mesačne je možné bunker navštíviť. Najbližší termín vychádza na túto nedeľu 30. októbra.