Rarita odštartovala: Otvorili najdlhší železničný tunel na svete

BERN / Svetová stavebná rarita, viac než 57 kilometrov dlhý železničný tunel pod švajčiarskym alpským Gotthardským masívom, už otvorili. Dielo za 12,2 miliardy frankov je najdlhším a najhlbším tunelom svojho druhu na celom svete. Má aj výnimočné bezpečnostné vybavenie.

Tunel dokončili tento rok v júni a potom prebiehali testovacie jazdy, ktorých bolo celkovo päťtisíc. Jeho otvorení splnili sen niekoľkých generácii Švajčiarov, pretože prvé projekty stavby pod Gotthardským masívom sa objavili už na začiatku 60. rokov minulého storočia. Nový tunel stavali 17 rokov a pri jeho výstavbe zomrelo 9 robotníkov.

V počiatočnej fáze sa predpokladá, že za deň prejde tunelom 50 osobných a okolo 260 nákladných vlakov. Pôvodne tam mali rýchlovlaky pre cestujúcich dosahovať rýchlosť 250 kilometrov za hodinu, zatiaľ ale bola z prevádzkových dôvodov rýchlosť znížená na 200 kilometrov za hodinu. Aj tak ale tunel veľmi skráti cestovanie po celom Švajčiarsku i okolitých krajinách. Napríklad cesta z Zürichu do talianskeho Milána zaberie len hodinu a tomu nemôže konkurovať ani letecká doprava.

Dva únikové východy

Mimoriadny dôraz kládli pre dĺžku tunelu na bezpečnosť cestujúcich. Sú tam preto pre potreby úniku aj dve bezpečnostné stanice. Pre každý tubus je stanica riešená oddelene a systém chodieb je riešený tak, aby sa cestujúci vyhli pohybu na koľajisku - v stanici Sedrun sú na presun osôb na povrch výťahy, v stanici Faido mierne strmý únikový tunel.

Pokiaľ vlaková súprava z nejakého dôvodu zastaví mimo bezpečnostnej stanice, môžu cestujúci prejsť priečnymi galériami do druhého súbežného tubusu a použiť ho tiež ako únikovú cestu.

Prečítajte si tiež

IC vlaky sa vracajú

​Švajčiarsko tradične investuje do dopravy viac peňazí, ako iné krajiny. Prepojené vlakov a autobusov je preto na európske pomery vzorové. Parlament napríklad schválil na budúce tri roky ďalších 13 miliárd frankov na podporu železníc.

Zaujímavé je, že z toho dostanú štátne dráhy 7,6 miliardy a železnice, ktoré vlastnia súkromníci, potom 4,69 miliardy. Podpora teda nie je účelovo zameraná len na štátne podniky.