Každý pohár bieleho vína zvyšuje riziko rakoviny, tvrdia vedci

PROVIDENCE / Už niekoľko štúdií sa zhodlo na tom, že pitie červeného vína má značne pozitívne zdravotné účinky. Najnovší výskum to len potvrdil, no navyše upozorňuje, že by milovníci vína piť to biele nemali, pretože mierne zvyšuje riziko rakoviny kože.

Jeden pohár bieleho vína denne zvyšuje riziko výskytu melanómu, teda jednej z najsmrteľnejšej rakoviny, o 13 percent. Červené víno podobné riziko nenesie. A dokonca ani pivo či tvrdý alkohol.

Štúdia prebehla na Brownovej univerite pod vedením doktorky Eunyoung Cho. Analyzovala informácie od 210 tisíc zdravotných špecialistov. Pozorovanie pritom trvalo 18 rokov.

Na základe štúdie tiež zistili, že ľudia, ktorí pijú biele víno, majú o 7 percent väčšiu šancu, že dostanú rakovinu kože na častiach tela, ktoré nevystavujú slnku, než ľudia, ktorí biele víno nepijú. S množstvom vypitého vína sa riziko rakoviny zvyšuje.

Prospešnosť červeného vína sa prisudzuje látke resveratrol. Tá má chrániť orgány pred voľnými radikálmi. Jej účinkami sa okrem iného vysvetľuje takzvaný francúzsky paradox, kedy národy žijúci okolo Stredozemného mora majú menší výskyt kardiovaskulárnych ochorení, hoci jedia veľa živočíšnych tukov, masla a syrov.

Kritici ale upozorňujú, že nie všetky štúdie dokázali prospešnosť resveratrolu v červenom víne potvrdiť. Koncentrácia látky je navyše v nápoji tak malá, že nedokáže paradox vysvetliť.

Priaznivý vplyv

Biele víno má potom na rozdiel od toho červeného priaznivý vplyv na pľúca. Výsledky testov vykonaných s viac než 1 500 dobrovoľníkmi z New Yorku ukázali, že ľudia, ktorí pili biele víno, dýchali lepšie než tí, ktorí pili pivo alebo destiláty.

S pribúdajúcim množstvom štúdií na vplyv pitia červeného a bieleho vína sa dá s istotou povedať len to, že podobne ako u všetkých potravín konzumácia oboch má určité klady i zápory. Najväčším problémom nakoniec zostáva fakt, že väčšina ľudí nedodržiava odporúčané množstvo ku konzumácii.

Najbezpečnejšia prevencia je abstinencia

To je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 16 gramov alkoholu pre ženy a 24 gramov pre muža, čo odpovedá 160 a 240 mililitrom bežného vína. Britské úrady uvádzajú väčšiu dávku - 300 mililitrov vína u žien a 400 mililitrov vína u mužov.

Či ale alkohol nejaké kardiovaskulárne účinky vôbec má, tiež nie je potvrdené, pretože nové štúdie predošlé výskumy na túto tému spochybnili. Podľa niektorých odborníkov je preto najbezpečnejšie abstinovať.

Výsledky štúdie nie sú ničím radostným pre vinárov. Je ale otázkou, koľkých z nich to od pestovania hrozna naozaj odradí. Pre svoje vinice totiž častokrát robia to prvé i posledné. Napríklad vo Švajčiarsku dávajú k réve špeciálne "antimrznúce" sviečky, aby rastliny chránili pred prízemnými mrazmi.