OSLAVUJEME 15 ROKOV: Kto prvé vysielanie odmoderoval ako Hviezdoslavov Kubín?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Medzi tých, ktorí prišli s Jojkou do Bratislavy patrí aj moderátor Novín Ľuboš Sarnovský, moderátorka Športu Lenka Čviriková Hriadelová, redaktorka Klaudia Suchomel Guzová, či redaktor Dárius Haraksin. V Bratislave sa k nim pridala aj súčasná moderátorka Novín o 12:00 Hana Zavřelová Gallová. Pozrite sa, ako si spomínajú na veľké začiatky našej televízie.

"Spomínam si na to veľmi sviežo, ako keby to bolo pred mesiacom, pretože to bola tak jedinečná vec, na ktorú nikdy nezabudneš," spomína na prvé vysielanie Ľuboš Sarnovský. "Bolo to vzrušujúce, mierne stresujúce a plné očakávaní," dodáva.

Kuriozitou je, že ešte na obed v deň vysielania z Košíc bol v Bratislave. "Deň pred vysielaním sme si plnili spoločenské povinnosti na Miss a hneď ráno sme mali cestovať do Košíc. Pán generálny riaditeľ, ktorý sľúbil, že nás do Košíc odvezie, zaspal. Do dvanástej sme boli v Bratislave a márne sa mu snažili dovolať. Veľmi zložitým spôsobom sme riešili, ako sa do Košíc dostaneme," dodáva Ľuboš Sarnovský.

Na začiatku to bol stres, ale dnes ho má už moderátor hlavnej spravodajskej relácie pod kontrolou. "Kontakt s divákmi a rokmi praxe ťa naučia ovládať stres," dodáva Ľuboš. Pozrite si rozhovor s ním.

VIDEO ĽUBOŠ

Hviezdoslavov Kubín

S Jojkou sa do Bratislavy presťahovala aj moderátorku Športu Lenka Čviriková Hriadeľová. Lenka si na prvé vysielanie podľa vlastných slov veľmi dobre nespomína. "Jediné, čo mi pri slovnom spojení prvé vysielanie napadne je, že som ho odvysielala ako Hviezdoslavov Kubín. Nie spamäti, tak pomaly," spomína Lenka na svoje prvé športové vysielanie.

"Recitačne, ako keby ani nie šport. Potom mi môj známy povedal, že skús to rýchlejšie hovoriť. A to bol ten správny moment, kedy som pochopila, že to musí odsýpať," dodáva. Aj Lenka mala zo začiatku stresy. "To má každý a kto nemá, tak klame," dodáva.

Televízne dieťa

Úplne do samostatnej kategórie patrí reportér Novín Dárius Haraksin. Ten sa do televízneho prostredia dostal už ako trinásťročný a pôsobil ešte v Tv Global. "V trinástich som sa začal obšmietať v televízii okolo všetkého, čo sa dialo. Dovolili mi dvíhať telefóny," to sú spomienky na prvé jeho prvé chvíle v televízii. "Sedel som celý deň pri pevnej linke a čakal som, kedy niekto zavolá," hovorí Dárius.

Od pevnej linky smerovali jeho kroky k čítačke a potom k funkcii asistent na spravodajstve. A mnohí si ho pamätajú ako chlapca na kolobežke. "Keď sme sa presťahovali do Bratislavy, tak chodby sú veľmi dlhé. Vtedy ešte existoval páskový systém. Do réžie sme z redakcie utekali s páskami, na ktorých boli reportáže. Ja som si našiel zlepšovák a jazdil som na kolobežke," dodáva Dárius.

Po čase sa z neho stal reportér Novín. Aj keď túto ponuku najskôr odmietol. Zrejme najväčším myľníkom v jeho reportérskej kariére je kauza odoberania detí slovenských detí v zahraničí. Najmä prípad Ivany Bórovej. "Nepracoval som na nej sám, ale celý náš investigatívny tím, ktorý na tom pracoval pol roka. Dokonca aj tí, ktorí na tom nepracovali, nám do Anglicka posielali podporné správy," spomína si na prelomovú kauzu Dárius.

Dárius pol roka pendloval medzi Bratislavou a Londýnom. Častokrát nespal, nejedol. "To, čo sa podarilo je to, že sa deti vrátili do svojej krajiny a domoviny. Teraz žijú krásny život a to je pre mňa tá najväčšia odmena," dodáva Dárius.

Darko, ako ho familiárne volá väčšina kolegov, by za nič na svete nemenil. "Cítim sa tu ako doma a panuje tu rodinná atmosféra," dodáva.

Z redakcie zahraničia pred kameru

Moderátorka Novín o 12:00 Hana Zavřelová Gallová začínala v televízii JOJ ako zahraničná redaktorka. Do televízie prišla hneď po jej presťahovaní z Košíc a okamžite ju zaujímala len jediná vec. "Veľmi som sa bála a uisťovala sa, že určite ma nebudú dávať na obraz a určite nechcem, aby bolo vidieť moju tvár. Maximálne počuť môj hlas," uviedla Hana Zavřelová Gallová.

"Človek tu veľmi rýchlo zapadol a cítil sa tu ako doma. ZO všetkých bolo cítiť veľké nadšenie, že sa tvorí niečo nové. Mali veľkú túžbu dobehnúť konkurenciu, prípadne ju predbehnúť čo najskôr," dodáva moderátorka.

Kým na začiatku vôbec nechcela byť pred kamerou, neskôr sa pred ňu dostala a zostala s krátkou pauzou pred ňou dodnes. "Keď sa začali Raňajojky, bolo tam treba spravodajské vstupy," dodáva. Vtedy poslal šéf spravodajstva a publicistiky e-mail, aby všetci prišli na kamerové skúšky aj týkalo sa to aj redakcie zahraničia. "Nakoniec to dopadlo tak, že si nás tam tuším všetkých vybrali," dodáva Hana Zavřelová Gallová.

Začínala ako rosnička

Reportérka Klaudia Suchomel Guzová začínala v televízii JOJ ako rosnička a predpovedala počasie. "Na prvé vysielanie si pamätám veľmi dobre. Ako keby to bolo včera. Mala som niečo po dvadsiatke a pár kíl navyše," spomína Klaudia.

Klaudia počasie vysielala z Bratislavy. Na chodbách bol prach a len kancelária generálneho riaditeľa a jedna maskérka. Práve pre Klaudiu. "Prvý deň som prišla do práce o dve hodiny skôr ako bolo potrebné. Mala som trému, adrenalín.Točilo sa to na záznam a v ten deň sme sa veľmi snažili. Kým sme sa dopracovali k tomu dobrému,trvalo to veľmi dlho," spomína Klaudia Suchomel Guzová.

Prvé vysielanie aj niekoľko ďalších Klaudia pozerala s rukami cez oči. "Kým so si zvykla," hovorí so smiechom.

Počasie na televízii JOJ sa nikdy nerobilo z čítačky. Aj dnes meteorológovia Najlepšieho počasia si texty tvoria sami a nepoužívajú pri tom čítačku.

Režisér: Dnes je to jednoduchšie

Marián Molnár je režisér, ktorý taktiež sedel pri prvom vysielaní Novín TV JOJ a dodnes ich režíruje. "Úplne prvé správy boli pohodové, pretože tam bola veľká príprava. Bol to veľký deň a veľká udalosť," spomína Marián Molnár.

"Napätie tam bolo, pretože celý manažment a ľudia boli s nami v réžii. Všetci pozerali, ako to my môžeme pokaziť. Našťastie sa to podarilo a spustili sme vysielanie televízie JOJ," dodáva Marián Molnár.

A vtedy podľa režiséra začala veľká drina. "Správy sú živý organizmus. Potom sme už len pracovali, pracovali a pracovali," hovorí s úsmevom.

Teraz je vysielanie omnoho jednoduchšie. Kedysi sa správy vysielali z kaziet, dnes ide všetko z počítača. "Neboli to VHS-ky ale betacamy. Pred pätnástimi rokmi sme nemali internetové trasy. Šot z Rožňavy putoval tak, že redaktorka išla na autobusovú stanicu, kazetu dala autobusárovi, ktorý ju v Bratislave vyložil. Redaktor alebo produkčný išiel na stanicu, zobral kazetu a fyzicky ju doniesol. Dnes je to nemysliteľné. Ak prenos šotu z Rožňavy trvá tridsať minút, tak je vedúci vydania úplne nervózny, že to nestíhame," dodáva Marián Molnár.