Jar v Grónsku začína o mesiac skôr ako pred desiatimi rokmi

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

NUUK / Začiatok vegetačného obdobia rastlín, ktoré symbolizuje príchod jari, začína v Grónsku posledné roky o mesiac skôr. Skoršie prebúdzanie prírody zo zimného spánku pritom spôsobuje problémy napríklad Sobom polárnym, ktorí sa pasú na miestnych trávach.

Každá jar a jej prebúdzanie je závislá na klimatických podmienkach v danom roku. Fáza rozpuku prichádza s otepľovaním, predlžovaním dní a ústupom snehovej pokrývky. Globálne otepľovanie však narúša pravidelné cykly, čo je viditeľné predovšetkým v arktických oblastiach Grónska. Vyššie teploty prichádzajú oveľa skôr, než tomu bolo napríklad pred desiatimi rokmi.

V krajnom prípade začal jeden z druhov tráv rásť o 26 dní skôr ako na začiatku sledovania. Ide o najväčší rozdiel vegetačného obdobia, aký bol kedy v arktickej oblasti zaznamenaný. Autori štúdie skúmali v Grónsku rastlinné druhy dvanásť rokov. Zaujímalo ich predovšetkým obdobie jari, kedy sa rastliny prebúdzajú zo zimného spánku.

Dopad na rastliny aj živočíchy

Vedci posuny vo vegetačnom období prisudzujú klimatickým zmenám a globálnemu otepľovaniu. Strata morského ľadu môže mať podľa autora štúdie Jeffreyho Kerbyho vážne dopady pre život na pevnine. Posun vo vegetačnom období rastlín má pochopiteľné dopady aj na živočíchy.

Už v roku 2013 vedci zistili, že v rokoch, kedy zaznamenali výrazný posun vegetačného obdobia, registrovali častejšie úmrtia mláďat Sobov polárnych.

Štúdia rovnako uvádza, že veľkým problémom je zväčšovanie rozostupu medzi rastlinami, ktoré začínajú svoje vegetačné obdobie skoro, a rastlinami, ktoré sa prebúdzajú zo zimného spánku neskôr. Vzniká relatívne dlhé mŕtve obdobie, v ktorom zvieratá nemajú dostatok rastlinnej potravy.

"Ako človek, ktorý sa venuje klíme, sa zaoberám aj tým, kedy vlastne začína jar. Ale už na to nedokážem odpovedať. Čo je dnes vlastne jar?" pýta sa profesorka a vedkyňa Heidi Steltzer.

Meteorologička Miriam Jarošová potvrdila, že tento neobvyklý jav spôsobujú viaceré veci. "Severnejšie zemepisné šírky sa otepľujú rýchlejšie. V tých častiach bolo teplejšie aj počas zimy a udržiaval sa teplejší charakter. Soby mali ruju skôr, narodili sa mláďatá, ale tráva ešte nestihla vyrašiť, takže zomreli hladom," myslí si.