Švédi začali čipovať ľudí. Podkožné implantáty nahradia doklady
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ŠTOKHOLM / Istá súkromná spoločnosť vo Švédsku prišla s pozoruhodnou novinkou. Približne stopäťdesiat zamestnancov už nebude potrebovať na vstup do jednotlivých priestorov čipovú kartu. Na odomknutie dverí im bude stačiť len ruka. Čip vo veľkosti zrnka ryže im totiž implantujú rovno pod kožu medzi palec a ukazovák. Projekt je zatiaľ založený na dobrovoľnej báze.
Do budúcnosti im vedenie spoločnosti sľubuje aj ďalšie benefity. Na obyčajné priloženie ruky si budú môcť napríklad kúpiť kávu v bufete. Ide o precedens, ktorý opäť otvára diskusiu okolo tejto veľmi citlivej témy. "Ak akceptujete, že budete mať rovnaký čip, ako má pes, alebo škatuľa od banánov, namiesto čiarového kódu, je to v poriadku. Ale je to otváranie Pandorinej skrinky, pretože týmto to začne, ale neskončí," myslí si Peter Hubinský z Ústavu robotiky a kybernetiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Výhody aj nevýhody
Už niekoľko rokov sa hovorí o tom, že čipovanie ľudí, a nielen vo firmách, bude raz vo svete povinné. Čip totiž môže slúžiť ako občiansky preukaz, ktorý neustále nosíme pri sebe. Nehovoriac o tom, že môže pomôcť aj ľuďom s vážnymi diagnózami, ako je napríklad Alzheimerova choroba, cukrovka alebo ďalšie vážne ochorenia, pri ktorých dochádza k záchvatom alebo dezorientácii.
Vďaka nemu by záchranné zložky dokázali zistiť oveľa rýchlejšie, čo človeku je alebo ho len bezpečne priviesť domov. Čip nemusí byť iba nositeľom základných údajov, ale aj ich zberačom. A to už je vážna etická dilema, ktorú musí ľudstvo vyriešiť skôr, ako sa do tohto projektu pustí. "Existujú už čipy, ktoré sa napájajú na nervový systém. Môžu čítať či máte strach, či ste unavená či je človek hladný. Môže sa to využiť na dobré ciele a môže sa to zneužiť na zlé ciele. Môže sa to zneužiť na komerčné či politické ciele," myslí si Hubinský.
Kontrola zamestnancov
Zneužitia čipu, hoci len za bránami súkromnej spoločnosti, sa obávajú aj vo Švédsku. Už dnes tamojší odborníci hovoria, že časom sa z kľúča na dvere a peňaženky na kávu v bufete môže stať aj nástroj na kontrolu zamestnancov. Podľa aktivity človeka by totiž zamestnávateľ vedel presne monitorovať, koľko času venuje svojej práci, ako často chodí na toaletu a či tam náhodou netrávi až príliš veľa času.
Už v minulosti sa objavili náznaky toho, že zvýšenie bezpečnosti detí by mohlo priniesť práve povinné čipovanie. Bol to nápad českého ministra školstva. Okrem otázky či čipovať alebo nie, bude dôležitejšie vyriešiť najskôr otázku bezpečnosti.