Nebyť statočných Slovákov, útek Vrbu a Wetzlera by nemal šťastný koniec

ŽILINA / Šiesti bežci, ktorí chceli pripomenúť silný príbeh z druhej svetovej vojny, v zdraví dorazili do svojho cieľa. Prešli takmer autentickou trasou, po ktorej z Osvienčimu v roku 1944 utekali dvaja väzni - Rudolf Vrba a Alfred Wetzler. Tí potom v Žiline podali správu o tom, čo sa v skutočnosti deje v koncentračných táboroch.

Šiesti muži, ktorí odbehli trasu kopírujúc strastiplnú cestu Vrbu a Watzlera, priznali, že to bola pre nich veľká zodpovednosť. Voči dvom mladým židovským utečencom prejavujú obrovský rešpekt a úctu. "Určite sa im podarilo zachrániť mnoho životov, hoci vieme, ako tá ich správa vo finále dopadla. Tie hrôzy boli také strašné, že ľudia tomu odmietali veriť," hovorí o historickej skúsenosti jeden z účastníkov spomienkového behu, Peter Brestovanský.

Bežci, ktorí mali v nohách 170 kilometrov, si prišli pozrieť pivnicu, v ktorej Vrba a Wetzler podrobne porozprávali o zverstvách v koncentračných táboroch. Mladí slovenskí Židia sa vtedy nezaobišli bez pomoci druhých. V Skalitom na Kysuciach sa o nich postaral miestny roľník Ondrej Čanecký. "Tri dni ich u seba schovával, potom ich obliekol do gazdovského a s jeho vozom išli do Čadce, kde sa ich ujal miestny lekár, doktor Polák," opísal záchranu Vrbu a Wetzlera Pavel Frankl, predseda žilinskej Židovskej náboženskej obce.

"Mali by sa vyzdvihnúť práve ľudia, ktorí im pomáhali. Bez pomoci Slovákov, kresťanov, nežidov, by sa proste nezachránili," vyzdvihuje pomoc, pri ktorej Slováci riskovali život, účastník behu, Martin Urbaník. Šiesti športovci bežali v pravom aprílovom počasí v noci i cez deň. Dvaja väzni, ktorí riskovali svoje životy, kráčali z Poľska do Žiliny len po zotmení, aby ich do rúk nedostali nacisti.

Vytrvalci, ktorí majú za sebou náročnú trasu, vravia, že týmto behom nechceli odštartovať tradíciu. "Máme ďalšie príbehy, ktoré sa dajú bežať. Tešíme sa, že ich budeme realizovať v budúcnosti," hovorí o plánoch Urbaník.