Na Evereste je tak rušno, že sa tam tvoria zápchy

KÁTHMANDÚ / Nepál sa tento rok chystá na rušnú a potenciálne nebezpečnú sezónu, pretože vláda vydala rekordne vysoký počet kvót pre cudzincov - 371. To je najviac od roku 1953. Pripočítajte k tomu ešte nepálskych šerpov, a ten počet vyletí až na 800. Úrady už varovali, že na ľadových svahoch môžu nastať situácie podobné dopravným zápcham.

Britský horolezec Tim Mosedale po nedávnom aklimatizačnom výstupe zostupoval dole po zradnom ľadovci Khumbu na Mount Evereste, keď narazil na veľkú skupinu úplne neskúsených kolegov, ktorí mali problém s vlastným vybavením. Jeden mal dokonca mačky na nohách opačne. Podobné veľké skupiny spoločne s horolezcami, ktorí sa snažia o výstup bez kyslíkových bômb, vytvárajú tento rok na najvyššom vrchole sveta potenciálne "toxickú zmes", napísal päťnásobný pokoriteľ Everestu Mosedale koncom apríla na facebook.

"Priemerne sú tu počas každej lezecké sezóny tak tri alebo štyri dobré dni, kedy vhodné počasie umožní bezpečný výstup na vrchol," hovorí šerpa Ang Cering, ktorý je predsedom Nepálskeho horolezeckého zväzu. "Keď sa počas týchto pár dní pokúsi dostať na vrchol 800 horolezcov, môže to byť problematické," citoval ho denník The Washington Post.

Medzitým sa neustále rozrastá základný tábor pod Everestom - stanové mestečko, kde horolezci niekoľko týždňov žijú, aby sa aklimatizovali na vyššiu nadmorskú výšku. Čím ďalej viac lezcov aj turistov sem lieta vrtuľníkom na jednodenný výlet, a niektorí si dokonca doprajú šampanské na raňajky s úchvatným výhľadom.

Bezpečnosť je neustálou témou rozhovorov, klebiet aj nepodložených zvestí kolujúcich po tábore, ktorý je domovom viac ako 1 500 dobrovoľných zdravotníkov, členov podporných tímov a samotných horolezcov. "Samozrejme, že si robíme obavy z tých vysokých čísel," hovorí šerpa Mingma tenzie, ktorý už vystúpil na vrchol Everestu šesťkrát. "Naše rozhovory v základnom tábore sa často točia okolo toho, čo robiť, keď sa objavia problémy s príliš veľkou prevádzkou na Evereste."

V poslednom roku sa napríklad so svojimi klientmi nútene zdržali počas výstupu na summit o štyri hodiny - vrátane hodinového čakania pod Hillaryho schodmi. Vo výške 8 808 metrov je táto pasáž hlboko v takzvanej zóne smrti, kde môže byť riedky vzduch a vysoká nadmorská výška obzvlášť nebezpečné. Dvaja z jeho klientov nakoniec prišli o prsty na nohách pre omrzliny.

Pretože sa človek pohybuje pomaly a trávi veľa času čakaním a státím na mieste, zvyšuje sa riziko, že telo v týchto extrémnych podmienkach prechladne a bude náchylné k omrzlinám. A ďalším problémom je, že každá minúta čakania a mučivo pomalého postupu znižuje množstvo drahocenného kyslíka vo fľaši.

Obavy z bezpečnostných problémov a ekologických následkov davových výstupov na Everest pritiahli celosvetovú pozornosť v roku 2012, kedy nemecký horolezec zverejnil fotografiu "ľudského hada", tvoreného približne 600 horolezcami, ktorí sa posúvali k výstupu. V tom roku na Evereste zahynulo 11 ľudí vrátane troch nepálskych šerpov.

V rokoch 2014 a 2015 však nasledovali ešte väčšie tragédie. Najprv to bola smrť 16 šerpov pre padajúci ľad, o rok neskôr potom lavína spôsobená zemetrasením, ktorá na Evereste zabila 18 ľudí. Toto nešťastie zasadilo značnú ranu nepálskej ekonomike. Emisné kvóty k výstupu na Everest vynášajú totiž odhadom 4,5 milióna dolárov, avšak ďalšie zisky pre hotely, sprievodcov, nosičov a dopravné firmy sú podstatne vyššie.