Ateisti sú inteligentnejší ako veriaci, tvrdí odborná štúdia

ROCHESTER / Vedci z Univerzity v Rochestri a Northeastern University kombináciou výsledkov 63 rôznych analýz zistili, že spojenie medzi inteligenciou a vierou nie je práve lichotivé.

Profesori Miron Zuckerman, Jordan Silberman and Judith A. Hall zahrnuli do štatistickej analýzy desiatky štúdií siahajúce až 80 rokov dozadu. Z výsledkov nie je jasné, prečo sú neveriaci ľudia inteligentnejší. Rozdiel sa navyše vekom mení. Najvýraznejšie sa prejavil medzi vysokoškolákmi, najmenší rozdiel zaznamenali u detí a tínedžerov.

Po prvé - inteligentní ľudia sa menej podriaďujú, takže je pravdepodobnejšie, že odolajú dogmám. Po druhé - inteligentní ľudia majú sklony osvojiť si analytické myslenie, ktoré podľa štúdie preukázateľne podkopáva náboženské presvedčenie. Po tretie - ochota prijať viaceré prejavy religiozity, vrátane kompenzačnej kontroly, samoregulácie, sebarealizácie a pripútanosti, tiež súvisí s inteligenciou. Inteligentnejší ľudia môžu mať preto menšiu potrebu náboženského presvedčenia a praktizovania viery.

Vieru v štúdii definovali ako "stupeň zapojenia sa do niektorých alebo všetkých aspektov náboženstva". Vrátane viery v nadprirodzené javy, ako aj stupňa zaviazania sa týmto javom, ako napríklad obetovanie majetku v ich prospech. Ďalším ukazovateľom je zúčastňovanie sa rituálov, ako napríklad chodenie do kostola, a zníženie úzkosti zo smrti vďaka viere v nadprirodzeno - viera, že po smrti pôjdete do neba.

Najvýraznejšie sa súvislosť medzi inteligenciou a ateizmom prejavila pri vysokoškolákoch. Pre analytické myslenie sú inteligentnejší študenti skôr ateistami. Ak aj pochádzajú z veriacej rodiny, je pravdepodobnejšie, že odolajú tlaku prispôsobiť sa.

Podľa štúdie je aj pravdepodobnejšie, že inteligentnejší ľudia budú mať lepšiu prácu a strávia viac času štúdiom, čo vedie k vyššiemu sebavedomiu a umožňuje lepšiu kontrolu presvedčenia. Viera sa ukázala ako jednoznačne prospešná pri zvládaní obáv z blížiacej sa smrti. Táto úzkosť nemá s inteligenciou nič spoločné, tvrdí štúdia.

Ľudia s najvyššou inteligenciou si udržali nižšie skóre religiozity až do vysoko seniorského veku.

Pozrite si archívnu reportáž o hromadnom odchode Nemcov z cirkvi.