Maturita formalita? Kedysi si ju trebalo zaslúžiť

BRATISLAVA / Začali sa ústne maturitné skúšky, o ktorých sa už v súčasnosti hovorí ako o formalite. V minulosti však išlo o vec prestíže a maturitu mali len tí najlepší.

Takmer 40 000 študentov sa postupne postaví pred komisie. Začali totiž ústne maturitné skúšky, ktorých história sa začala písať na gymnáziách. 

V roku 1949 zaviedla Bonitz-Exnerova reforma povinné, štátom kontrolované skúšky na gymnáziách. Právo postaviť sa pred komisiu však mali len tí najlepší študenti. Väčšina tak končila štúdium gymnázia iba absolvovaním. 

"Tento akt maturity trval dva týždne. Jeden týždeň písomná časť, druhý ústna skúška, ktorá bola v kostole za prítomnosti verejnosti. A tí prví maturanti boli siedmi," hovorí riaditeľka Múzea školstva a pedagogiky Daniela Vaněková. 

Kedysi sa maturovalo z gréčtiny, z latinčiny, z maďarčiny a neskôr zo slovenského jazyka. Povinná bola aj matematika, dejepis a iné odborné predmety. "Bola to maturita dospelosti, neskôr za slovenského štátu získal diplom zrelosti a potom sme sa opäť vrátili k maturite," hovorí Vaněková.

Dnes sa o maturite hovorí, že je to len formalita. V minulosti sa však ľuďom s maturitou otvorili dvere na univerzitu alebo na úradnícke pozície. Podľa riaditeľky Vaněkovej predstavovala maturita prestíž nielen pre študenta, ale aj pre jeho rodičov.