Koniec výtlkom. Vyvinuli asfalt, ktorý sa sám opraví
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
DELFT / Vedci z technickej univerzity v Delfte riešia problém výtlkov. Do asfaltu plánujú pridať špeciálne oceľové vlákna a do betónu baktérie, ktoré dokážu zaceliť praskliny.
Eric Schlangen z Technickej univerzity v holandskom Delfte pracuje na riešení, ktoré by malo zjednodušiť údržbu ciest, uvádza sa v článku na iDnes.cz. Do asfaltu primiešava drobné oceľové vlákna. Tie potom stačí indukčne nahriať a zmäknutý materiál následne sám vyplní diery, ktoré sa v ňom vytvorili.
Namiesto klasickej opravy, ktorá je komplikovaná, nákladná a trvá dlhšie, keďže treba odstrániť starú vrstvu a nahradiť ju novou, by po novom malo stačiť prejsť plochu pojazdnou indukčnou "žehličkou". Tá by poškodený úsek opravila v priebehu pár hodín.
Nejde pritom o žiadnu teóriu. Takýto asfalt je už položený na dvanástich úsekoch ciest v Holandsku, pričom jednu sprístupnili už v roku 2010. Bežný asfalt má pritom životnosť 7 až 10 rokov a tak bude čoskoro zrejmé, či novinka porazí klasiku a najmä, či bude samooprava skutočne účinná.
Materiál je zhruba o štvrtinu drahší ako bežný asfalt, no pri zdvojnásobení živnosti cesty prichádza k značnému ušetreniu nákladov. Vďaka oceľovým vláknam by sa dala cesta použiť napríklad aj ako nabíjačka pre elektromobily. Aj počas chvíľky státia, napríklad pri čakaní na zelenú, by sa elektromobil trochu dobil.
S podobným materiálom počítajú v Holandsku aj pri výstavbe diaľníc. Nakoľko tam sa využíva betón, nie asfalt, musia vymyslieť niečo, čo podobne, ako oceľové vlákna pri asfalte, zamedzí vzniku trhlín. Najsľubnejším riešením sa zdajú byť špeciálne baktérie. Tie by žili priamo v betóne a vytvárali by uhličitan vápenatý, ktorý praskliny zacelí. Pre ľudí sú tieto baktérie neškodné. Problémom sú testy nového typu betónu, nakoľko pri jeho zlyhaní v reálnej premávke by mohli byť následky dramatické. Predbežne však už prejavili záujem Čína, Japonsko, či Južná Kórea.
Pozrite si archívnu reportáž o problémoch s výtlkmi na Slovensku.