Klimatizáciu poznali už dávni Egypťania. Neskôr to dotiahla až na Mesiac

BRATISLAVA / Už v období okolo roku 1850 p. n. l. si Egypťania dokázali život spríjemniť. V tak horúcej klíme si pomáhali rafinovanými a praktickými stavbami. Používali lapače vetrov, ktoré boli súčasťou architektúry vysokých kamenných stavieb. Peržania tiež nezaostávali a vôbec, krajiny Blízkeho východu sa bez chladiaceho systému zvyčajne nezaobišli. O histórii hovorila etnologička Katarína Nádaská.

Primitívne modely lapačov vetra, typické pre kočovnícke komunity, sa skladali z jedného kusu tkanej látky uchytenej lanami na konštrukcii z troch drevených stĺpov. Bol to akýsi stan na zachytenie vetra. Zložitejšie systémy, v Egypte nazývané malkaf - boli to priechody – premyslené otvory na stavbách budov, cez ktoré sa dnu dostával vietor. Do priľahlých priestorov rozháňal vyparujúcu sa vodu z bazénu, studne alebo vodných nádržiek, ktoré boli typické pre vtedajšiu architektúru.

Pomáhali si aj ľadom

Dávno pred objavením prvého zariadenia na mechanické chladenie sa v dejinách spomínajú ľadové pivnice a jamy – malé priestory určené na uskladnenie potravín. Ich princíp spočíval v sálaní chladu z ľadových kociek, ktoré sa topili len veľmi pomaly, vzhľadom na umiestnenie pivníc v zemi a ich izoláciu z dreva a slamy. Ľad bol dovážaný z pohorí. V Amerike z Ánd, v Ázii z Himalájí, v Európe z anglických jazier. Ľad chladil nielen potraviny, ale postupne aj miestnosti za účelom skvalitnenia pobytu pacientov v nemocniciach. 

Dr. J. Gorrie už v roku 1830 používal prvé zariadenie na chladenie vzduchu. Bol to ventilátor, ktorý fúkal vzduch do doktorovej ošetrovne a nemocničných izieb cez box s ľadom. Veľkým problémom boli veľmi rýchlo sa míňajúce zásoby dovezeného ľadu a jeho nákladný dovoz. Snažil sa to riešiť výrobou umelého ľadu.Zaujímavosťou je, že napriek pomerne rýchlemu napredovaniu vývoja chladiacich systémov, v roku 1881 pre potreby umierajúceho amerického prezidenta Jamesa A. Garfielda zostrojili námorní inžinieri box so štruktúrou tkaniny, ktorá bola nasýtená ľadovou vodou a cez ňu púšťali vzduch. 

Otec klimatizácie

Za "otca klimatizácie" sa však považuje až Carrier Willis – strojný inžinier z New Yorku. Pre potreby tlačiarne už v roku 1902 postavil klimatizačné zariadenie ATA. "Základom systému bolo vháňanie teplého vzduchu k stočeným trubkám so studenou vodou. Na trubkách sa vodné pary zrážali a tak ochladzovali okolitý vzduch," hovorí etnologička Nádaská. Navrhol prvý moderný klimatizačný systém vhodný do kancelárií, bytov, hotelov i nemocníc. Vďaka jeho vynálezu sa začalo rozvíjať mnoho priemyselných odvetví od toho najzákladnejšieho – potravinárskeho, dopravného, cez textilný, zdravotnícky, farmaceutický, zbrojný, až po filmový. 

Lepšia kvalita života

Po roku 1920 vyvinuli chladiarenskí inžinieri rad syntetických chladiacich látok ako freón, či jedovatou chladiacou kvapalinou amoniak. Počas 2. svetovej vojny sa klimatizácia vo veľkom využívala vo vojenských výrobných závodoch a po vojne nastal rozmach v jej využívaní v amerických domovoch. Štúdie z roku 1950 potvrdzovali zlepšenie kvality života Američanov, ktorí ich používali. "Zlepšil sa im spánok; dokázali si spokojnejšie vychutnávať jedlo; výrazne sa im zvýšil životný komfort," informuje Nádaská. 

Dotiahla to až na Mesiac

V roku 1969 chladiaca technológia pomohla uľahčiť cestu na Mesiac vzhľadom na to, že súčasťou oblekov astronautov boli chladiace systémy chrániace pred vplyvmi vesmírneho prostredia. Klimatizácia sa po rôznych úskaliach jej vývoja, dostala až k nám. Víziou ostáva jej neustále zlepšovanie. Nezanedbateľným faktom ostáva, že sa neustále pracuje aj na zvýšení šetrnosti k životnému prostrediu.