Sonda Cassini po 20 rokoch zhorela. Naposledy poslala snímky z okolia Saturnu

PASADENA / Kontrolné stredisko amerického NASA potvrdilo, že vesmírna sonda Cassini presne podľa plánu zhorela v atmosfére Saturnu. Zakončila sa tým jej takmer 20-ročná výskumná misia, ktorá okrem mnohých nových poznatkov o Saturne a jeho mesiacoch priniesla aj dohady, že na dvoch mesiacoch Saturnu, Titan a Enceladus, by mohol existovať život, keďže na nich bola nájdená voda.

Pracovníci NASA naviedli sondu Cassini do atmosféry Saturnu a kontakt s ňou stratili približne minútu na to. To znamená, že sonda podľa plánu zhorela v atmosfére planéty, tak, ako v atmosfére Zeme horia objekty, ktoré pozorujeme ako meteory. V skutočnosti sonda zhorela už dávnejšie, signál z nej však putoval od Saturnu k Zemi celých 83 minút.

Sonda Cassini bola telesom, ktoré sa dostalo zatiaľ najďalej od našej Zeme. Podľa tímu, ktorí sondu sledoval celé dve desaťročia, je potrebné vrátiť sa k Saturnu a k jeho dvom mesiacom čím skôr. "Zanechali sme náš svet informovaný, ale stále zvedavý. Musíme sa tam vrátiť, to je isté," vyhlásil už začiatkom tohto týždňa šéf misie Earl Maize.

Konečný manéver sondy Cassini sa uskutočnil pri jej celkovo dvadsiatom druhom prelete oblasti medzi Saturnom a jeho prstencami. NASA sa rozhodla naviesť sondu Cassini na konci jej života do atmosféry planéty predovšetkým preto, aby sa po vyčerpaní paliva nepotulovala bezcieľne v okolí Saturnu a neohrozila mesiace Titan a Enceladus, ktoré by mohla kontaminovať. Krátko pred tým ako sonda zhorela vyslala na Zem poslednú dávku dát získaných počas zostupu. Obsahujú snímky a údaje zo vzorkov atmosféry. 

Cassini bola sedem metrov dlhá a štyri metre široká sonda, ktorá vo chvíľach svojho zániku dosahovala rýchlosť až 113 000 kilometrov za hodinu. 

​

Prvoradou úlohou sondy Cassini bol prieskum Saturnu, jeho prstencov a mesiacov. Na vývoji sondy sa podieľali NASA, Európska vesmírna agentúra a Talianska kozmická agentúra. Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z mysu Canaveral na Floride raketa 15. októbra 1997. Na obežnú dráhu Saturnu sa dostala 1. júla 2004. Počas jej misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že druhý najväčší mesiac Saturnu Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým.

Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008.