Matematici tvrdia, že masívne vyhynutie sa blíži. Deti sa môžu dožiť jeho začiatku

CAMBRIDGE / Profesor Daniel Rothman z Inštitútu technológií Massachusetts prišiel s jednoduchou rovnicou, ktorá predpovedá, kedy na Zemi nastane ďalšie masové vyhynutie. Je to skôr, akoby sa mohlo zdať.

Budú to klimatické zmeny, ktoré spôsobia, že sa Zem ocitne na prahu šiesteho veľkého vyhynutia, píše portál Daily Mail. Do roku 2100 pribudne v oceánoch 310 gigaton oxidu uhličitého, čo je podľa aktuálnej štúdie kritická hranica pre ekologickú katastrofu. Keď sa oxid uhličitý rozpustí v oceáne, ako to bolo v prípade veľkého vyhynutia na konci obdobia permu, život na Zemi bude ohrozený.

Rovnica profesora Rothmana predpovedá, že na konci tohto storočia bude v oceánoch dostatok oxidu uhličitého na to, aby sa spustilo masívne vyhynutie druhov. Údaj o 310 gigatonách oxidu uhličitého určil Medzivládny panel o klimatickej zmene. Je to značnej menej, ako je potenciálna hrozba vyše 500 gigaton. Vo všetkých štúdiách sa autori zhodujú, že uhlíkový cyklus bude na konci storočia na prahu, resp. za prahom katastrofy.

Masové vyhynutie pritom nenastane ihneď, profesor Rothman hovorí o zhruba 10 000 rokoch, počas ktorých budú druhy postupne miznúť a ekologická katastrofa sa zavŕši. "Nehovoríme, že katastrofa nastane hneď na druhý deň," povedal profesor Daniel Rothman. "Hovoríme len, že ak sa nezasiahne, uhlíkový cyklus sa zmení a už viac nebude stabilný. Bude sa správať nepredvídateľne," dodáva Rothman.  A práve takté správanie bolo v dávnej minulosti spojené s masívnym vyhynutím druhov.

V modernej dobre stúpajú emisie CO2 od 19. storočia, ale nebolo možné jednoznačne dešifrovať, či to povedie k masovému vyhynutiu. Hlavným dôvodom je, že je komplikované porovnávať praveké uhlíkové anomálie, ktoré sa odohrali pred státisícmi až miliónmi rokov, s dnešnou situáciou, ktorá trvá len o niečo dlhšie, ako storočie.

Profesor Rothman stav identifikoval ako "prah katastrofy". V predchádzajúcej práci sa pritom venoval veľkému vyhynutiu na konci obdobia permu v prvohorách. Práve diskusie s kolegami ho presvedčili o pravdepodobnosti šiesteho veľkého vyhynutia.

Jeho jedinečná rovnica zahŕňa kritickú hodnotu a rozsah zmien v uhlíkovom cykle na časovej osi, ktorá rozlišuje rýchle a pomalé zmeny v 31 udalostiach, ktoré sa odohrali v uplynulých 542 miliónoch rokov. Pri každej z nich, vrátane piatich veľkých masových vyhynutí, zaznamenal zmeny v oxide uhličitom, vyjadrené relatívnym nadbytkom dvoch kontrolných chemikálií v geologických záznamoch.

Potom odvodil matematickú transformáciu na premenu týchto údajov na celkovú hmotnosť oxidu uhličitého, ktorý sa dostal do oceánov počas každej z historických udalostí. A napokon každej z udalostí určil hmotnosť a časové obdobie.