Bezlepkovosť je módna. Ak nejde o alergiu, môže byť vylúčenie lepku chybou

BRATISLAVA / Ľudí s rôznymi alergiami a intoleranciami pribúda. Mnohí si však tieto dva pojmy zamieňajú a intoleranciu berú ako trvalý stav, keď treba potravinu, ktorá problémy spôsobuje, natrvalo vylúčiť. Vôbec to tak pritom nemusí byť.

Alergia je typická reakcia organizmu okamžite po stretnutí s alergénom - napríklad opuchom, svrbením alebo iným nepríjemný, až život ohrozujúcim stavom. Alergénom môže byť ktorákoľvek látka prijatá do tela akýmkoľvek spôsobom, či už vdýchnutím, skonzumovaním alebo napríklad vpichom. Potravinová intolerancia je porucha systému trávenia a týka sa len toho, čo jeme. Nemusí to byť len základná potravina, môžu to byť aj zložky ako aditíva, konzervanty, farbivá, Ečka. "Napríklad, keď človek zje svoju obľúbenú potravinu a zrazu začne mať kŕče, nafukovanie, preháňanie, rôzne nepríjemné pocity. Niekedy prestanete tolerovať to, čo ste doteraz jedli," vysvetľuje gastroenterológ Jarolím Šutka.

Potravinová intolerancia môže vzniknúť aj náhle, na niečo, čo predtým problémy nerobilo. "Črevný tráviaci systém má určitú funkciu a  nejako sa regeneruje. Napríklad tenkočrevné bunky sa regenerujú každých 5 dní. Stačí, že vami prebehne nejaká vírusová črevná chrípka, dôjde k poškodeniu tých črevných buniek. Na ich povrchu sú rôzne klky, kde je množstvo enzýmov. A po takejto viróze aj na dva - tri mesiace môže klesnúť tá aktivita a vy cítite, že sa nemáte dobre," hovorí Šutka. Vtedy treba držať primeranú diétu a tráviaci trakt zbytočne nedráždiť, tak sa môžu bunky opäť plne regenerovať.

Zistiť, ktorá potravina nesadla, na ktorú vznikla intolerancia, sa dá najjednoduchšie vytypovaním podľa toho, čo človek zjedol predtým, ako nastali ťažkosti. "Odber údajov od pacienta je najzákladnejší. Ja neviem hneď povedať, prečo niekoho nafukuje a je mu zle. Treba dôkladne prebrať, čo človek je, kedy sa to stáva, pri akých kombináciách, treba spracovať veľké množstvo informácií," hovorí Šutka. Ak sa určí, ktorá potravina je problémom, sú dve možnosti. V prípade, že ide o alergiu, treba ju vylúčiť natrvalo. Pri intolerancii je podstatné presne potravinu identifikovať a zistiť aj kvantitu, kedy už robí problém. "Niekedy to je o množstve, niekedy je to o kombináciách," dodáva Šutka.

Aktuálne je "hitom" intolerancií lepok. Môže ísť o genetickú predispozíciu, keď lepok začne v tenkom čreve ničiť sliznicu, spôsobuje zápaly, človek chradne, chudne, lebo sa nevstrebávajú živiny, prichádza chudokrvnosť. "Vtedy je základným princípom absolútna eliminácia lepku. Pacient je zdravý, iba ak lepok neužíva," hovorí Šutka. Vtedy je potrebná doživotná bezlepková diéta. Pri intolerancii na lepok nejde o celiatickú imunitnú reakciu, ale len o isté podráždenie.

V súčasných potravinách je oveľa vyšší obsah lepku ako pred desiatkami rokov. Genetickými úpravami a technológiami sa zvýšil obsah lepku. "Ak cítite, že vám lepok robí zle, skúste len tretinové množstvo, teda nedáte si tri rožky, ale len jeden, nedáte si kvasený, ale bezkvasný," radí Šutka. Po vylúčení lepku, aj keď človeka netrpí intoleranciou, sa v obzore 3 až 6 mesiacov všetkým ľuďom zdravotný stav zlepší, predovšetkým, ak ide o kysnuté pečivo.

Určitá časť mikroflóry v hrubom čreve je však závislá od lepku a keď sa jeho príjem eliminuje, danú mikroflóru nahradí iná. "Paradoxne, tí ľudia, ktorí nepotrebujú lepok eliminovať, tak sa im na polroku zlepší, ale potom prídu, že sú zase nafúknutí a je im zle. Práve vtedy môže ísť o to, že tú mikroflóru nahradila iná, ktorá je, povedzme, kvasná. Nie je teda žiadúce odchádzať od lepku, ak to nie je nutné," vysvetľuje Šutka.