Nový dokumentárny film Veroniky Homolovej Tóthovej z temných čias histórie získal medailu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V piatok mal premiéru ďalší dokument Veroniky Homolovej Tóthovej "Heydrich a 74 žien". Je o tom, ako smrť Heydricha ovplyvnila životy 74 žien v ženskom koncentračnom tábore Ravensbrück. Československá obec legionárska udelila Veronike medailu, ktorá ju aj okolitých divákov hlboko dojala.
Heydrich a 74 žien je vlastne pokračovaním prvého filmu Atentát na Heydricha - Príbeh Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša. "Keď som sa dozvedela, že lekár, ktorý bol zodpovedný za liečbu Heydricha po operácii bol obvinený, že ho liečil zle, tak som chcela zistiť viac, čo sa s tým lekárom stalo, ako to vlastne bolo, prečo bol zodpovedný či prečo si mysleli, že mal byť liečený inak," uviedla autorka.
Profesor Karl Gebhardt bol obvinený, že spôsobil jeho smrť, pretože mu nepodal sulfonamidy. Jeho priateľom bol ale Himmler, a tak dostal možnosť dokázať, že jeho liečba nezlyhala. "Himmler mu povedal, že nech ide do ktoréhokoľvek koncentračného tábora a urobí tam pokusnú skupinu. On si vybral ženský koncentračný tábor a z neho 74 poľských žien, ktoré boli väznené kvôli odboju," vysvetlila Veronika. Heydrich urobil ženám špinavé vojnové zranenia, podobne ako mal Heydrich, následne polovicu z nich liečil sulfonamidom a polovicu nie.
Veronika do dokumentu získala aj rozhovor s poslednou žijúcou ženou, na ktorej robili pokusy - s lekárkou z Poľska Wandou Poltawskou. "Povedala, že jej pomohla viera a to, že po vojne vyštudovala medicínu. Dala sa na dráhu psychiatričky, lebo chcela pochopiť ako je možné, že človek urobí inému človeku to, čo sa stalo jej a jej priateľkám," dodala Veronika.
Dokument tvorí materiál z celého sveta
Najviac fotiek žien, ktoré boli ochotné na súdoch hovoriť našla autorka dokumentu vo Washingtone, v Izraeli, v Berlíne či v Ravensbrücku. "Tam našťastie existuje propagačný album z fotografií, ktoré nafotili v rokoch 1941 - 1942 tak, aby to vyzeralo, že je to bežný pracovný tábor. Tieto fotografie sa nám podarilo získať, Ten pamätník ich veľmi nerád dáva, pretože tie fotky sú propagandistické a mali sme podmienku, aby sme to v tom filme povedali," objasnila.