Vieme, ako dlho musíte týždenne cvičiť, aby ste nemali depresiu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
LONDÝN / Najnovšia štúdia Black Dog Institute dokázala, že pre psychickú pohodu a duševné zdravie naozaj netreba veľa. Táto správa je pozitívom predovšetkým pre časovo vyťažených ľudí, ktorí si na seba ťažko nájdu čas. Podľa výsledkov je aj hodina cvičenia denne prospešná pre duševné zdravie človeka, a to bez ohľadu na vek či pohlavie. Jednou z najlepších zbraní proti depresii je teda pohyb.
Ide o najväčšiu a najrozsiahlejšiu štúdiu tohto druhu. Podieľalo sa na nej 33 908 dospelých ľudí z Nórska, ktorí sa po dobu 11 rokov nechali sledovať. Medzinárodný výskum ukázal, že 12 percentám účastníkov trpiacich depresiou by sa dalo zabrániť, ak by aspoň hodinu denne cvičili. "Už dlhšiu dobu vieme, že cvičenie zohráva úlohu pri liečbe symptómov depresie, ale je to prvýkrát, čo sme dokázali kvantifikovať preventívny potenciál fyzickej aktivity z hľadiska zníženia hladiny depresie v budúcnosti," povedal jeden z autorov Samuel Harvey. Štúdia bola publikovaná v časopise American Journal of Psychiatry.
"Tieto zistenia sú vzrušujúce, pretože ukazujú, že aj relatívne krátky čas strávený cvičením - od jednej hodiny za týždeň - môže predchádzať depresii. Stále sa snažíme presne určiť, prečo má cvičenie tento ochranný účinok, ale veríme, že je to dôsledok spoločného vplyvu rôznych fyzických a spoločenských prínosov telesnej aktivity," uviedol profesor Harvey.
Jedna hodina týždenne pomáha predchádzať depresii
Účastníci výskumu podávali správu o frekvencii cvičenia, o jeho intenzite, a zároveň podávali správu, v ktorej hodnotili svoj psychický stav, popisovali, či vykazujú znaky depresie alebo úzkosti. Vzhľadom na to, že sa sedavý štýl života stáva celosvetovou normou a súvisí s rastom depresie u ľudí. Výsledky, ktoré štúdia ponúkla sú dôležité a zdôrazňujú, že aj malé zmeny životného štýlu môžu priniesť pokroky a prínos pre duševné zdravie človeka.
Výskumný tím tiež zohľadnil premenné, ktoré by mohli mať vplyv na spojitosť medzi cvičením a bežným duševným ochorením. Patria sem sociálno-ekonomické a demografické faktory, užívanie látok, index telesnej hmotnosti, nová fyzická choroba a vnímaná sociálna podpora. Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí na začiatku výskumu vôbec necvičili, mali o 44 percent vyššiu šancu na vznik depresie v porovnaní s tými, ktorí cvičili jeden až dve hodiny týždenne.
Osvetou proti depresii
Podľa austrálskeho prieskumu zdravia 20 percent Austrálčanov nevykonáva žiadnu pravidelnú fyzickú aktivitu a viac ako tretina trávi menej ako 1,5 hodiny týždenne akoukoľvek fyzickou aktivitou. Súčasne má približne milión Austrálčanov depresiu, pričom jeden z piatich vo veku 16 - 85 rokov trpí duševnou chorobou.
Výskumníci teda vidia v najnovšej štúdii aj osvetový potenciál, ktorým by širšej verejnosti priblížili pozitívne vplyvy cvičenia na život. "Tieto výsledky poukazujú na veľký potenciál zahrnúť cvičenie do individuálnych plánov duševného zdravia a širších kampaní v oblasti verejného zdravia. Ak dokážeme nájsť spôsoby ako zvýšiť fyzickú aktivitu obyvateľstva aj v malom množstve, potom to pravdepodobne prinesie významné prínosy," tvrdí profesor Harvey.