Vedci varujú pred záhubou. Nebude dosť potravín, varuje ekológ

OLOMOUC / Svetoví vedci už druhýkrát varovali pred zhoršujúcim sa stavom planéty, k čomu ľudstvo prispieva neustálym vyčerpávaním prírodných zdrojov.

Svetoví vedci varujú, že ľudstvo vyčerpáva ekosystémy až na samotnú hranicu. Prejavuje sa to na mnohých úrovniach. Jednou z nich sú klimatické zmeny spôsobené človekom. Extrémy v počasí sa zväčšujú - suché miesta sa stávajú suchšími a častejšie sa objavujú povodne. V strednej Európe sa to zatiaľ toľko neprejavuje, ako v iných miestach sveta.

"Je jasné, že to nie je udržateľné," povedal v rozhovore pre idnes.cz krajinný ekológ Tomáš Václavík z Univerzity Palackého v Olomouci.

Dochádza taktiež k masívnym úbytkom prírodných prostredí pre rastliny a živočíchy. Prostredie degraduje, čo má za následok vymieranie druhov. Objavujú sa dokonca mŕtve zóny a ľudia majú horší prístup k pitnej vode. Mŕtve zóny sú oblasti v oceánoch, jazerách a riekach, kde už nie sú podmienky vhodné pre život kvôli chemickému znečisteniu. V našich krajinách sa bežne stretávame s procesom eutrofizácie - kedy sa do prostredia dostáva veľké množstvo živín z poľnohospodárskych plôch. V nádržiach sa na základe tohto vytvoria sinice a riasi, ktoré odčerpávajú kyslík a môže dôjsť k uduseniu ostatných organizmov. Obrovský problém majú najmä oblasti Južnej Ameriky, Číny, Japonska a východné pobrežie USA.

Neudržateľný stav

Populácia na našej planéte prudko stúpa. Momentálne je 7,5 miliárd ľudí na svete, čo je o dve miliardy viac než bolo pred 25  rokmi. Vedci dokážu relatívne dobre vypočítať, aké množstvo potravín sme schopní pri dnešnej výmere poľnohospodárskej pôdy a technológiách vyprodukovať. Z čoho vyplýva, že súčasný stav je neudržateľný.

Vedci apelujú, aby sa stabilizoval rast populácie. Hlavné riešenie v tomto prípade vidí Tomáš Václavík vo vzdelávaní, osvete a informovanosti a nie totalitnej politike jedného dieťaťa. Zároveň dodáva: "Je veľmi vysoká korelácia medzi vyšším vzdelaním, lepšou životnou úrovňou a úrovňou plodnosti. Ľudia v problematických oblastiach by tiež mali mať prístup k plánovanému rodičovstvu."

Niektorí odborníci tvrdia, že žijeme v období šiesteho masového vymierania. Naposledy to bolo v období kriedy, kedy vymreli dve tretiny druhov žijúcich na Zemi. Podľa Tomáša Václavíka je ale tento proces pomalý a neporovnateľný. Dochádza k nemu úbytkom lesov alebo trávnatých plôch, ktoré sú pretvárané na poľnohospodárske plochy. Populácia živočíchov je ohrozená najmä lovom a znečisťovaním prostredia. U väčšiny druhov dochádza k poklesu populácie.

Po čom prirodzene nastáva tzv. inbreeding - príbuzenské kríženie jedincov a znižovanie genetickej rozmanitosti jedincov. To následne vedie k nižšej schopnosti prispôsobiť sa zmenám v prostredí. Ale hlavne sa živočíchom zmenšuje areál, kde môžu žiť. K tomu sa pridávajú aj klimatické zmeny, kvôli ktorým mnohé druhy migrujú do chladnejších oblastí alebo vyšších polôh. Tie vysokohorské, ale nemajú už kam uniknúť.

Rozširovanie chránených území

Situáciu je možné zvrátiť najmä rozširovaním chránených území a zameraním sa na ohrozené druhy. Jedným z takýchto druhov je aj Panda veľká v Číne, ktorá málom vyhynula. V oblasti ekonomiky pomáhajú ekologické dotácie a obchodovanie z uhlíkom. Každá krajina by sa mala snažiť znížiť plytvanie potravinami a zvýšiť rozvoj zelených technológií - ako napríklad elektromobilov.

Tomáš Václavík vidí ako jednu z priorít práve riešenie odlesňovania. "Za posledných 25 rokov sme prišli o 130 miliónov hektárov lesa, najmä v tropických oblastiach." Lesy a pralesy sú pritom dôležité nie kvôli kyslíku, ale pre zásobu uhlíku, ktorý v sebe rastliny uchovávajú. Pri odlesňovaní sa uhlík uvoľňuje do atmosféry a to je spolu so spaľovaním fosílnych palív jednou z hlavných príčin klimatických zmien.

Prírodu ovplyvňuje aj nakupovanie lacného bravčového mäsa, ktoré vzniklo industriálnym spôsobom. Zvieratá sú kŕmené granulátom zo sóje, ktorá bola vypestovaná na miestach bývalých dažďových lesov. Rovnako lov rýb môže spôsobiť zmeny nie len v prostredí, ale aj v migrácií ľudí za obživou.

Máme sa aj za čo aj pochváliť, konkrétne za zlepšenie stavu stratosferického ozónu. Bola k tomu potrebná "len" dohoda z Montrealu a klimatická dohoda z Paríža. Na Filipínach a vo Vietname sa zase darí znižovať pesticídy pri pestovaní ryže. Zároveň došlo k zníženiu chudoby v mnohých oblastiach. Zvýšila sa produkcia potravín a zlepšil sa k nim aj prístup. Ale naďalej ostávajú oblasti s veľkými problémami.  V dôsledku týchto pozitívnych zmien môže viesť k obráteniu situácie v životnom prostredí. 

Slováci sa môžu pochváliť aj ekologickými igelitkami.

​