Alkohol pomáha lepšie hovoriť cudzím jazykom, vyplýva z výskumu

BRATISLAVA / Tí, ktorí sa snažia naučiť cudziu reč, občas zistia, že im primeraná dávka alkoholu pomôže doslova rozviazať jazyk a komunikovať plynulejšie. Svojím spôsobom to dáva zmysel. Bolo dokázané, že pohár piva alebo vína môže utlmiť zábrany, a vďaka tomu niektorí ľudia ľahšie prekonajú nervozitu či váhavosť, napísal spravodajský server Time.

Na druhej strane sa tiež zistilo, že alkohol narušuje poznávaciu funkciu, negatívne ovplyvňuje pamäť a pozornosť a vedie k prehnanej sebadôvere. Takže hovoria ľudia naozaj lepšie cudzím jazykom, keď popili alkohol, alebo z nich hovorí len ich tekutá odvaha?

Aby zodpovedali túto otázku, urobili britskí a holandskí vedci experiment, o ktorom informoval odborný časopis Journal of Psychopharmacology. A ukázalo sa, že ľudia v rámci štúdie skutočne po nízkej dávke alkoholu hovorili plynulejšie, aj keď si to napríklad sami nemysleli.

Do štúdie sa zapojilo 50 rodených Nemcov študujúcich na Maastrichtskej univerzite v Holandsku neďaleko nemeckých hraníc. Všetci účastníci štúdie uviedli, že príležitostne pijú alkohol, a pretože ich výuka je v holandčine, nedávno zložili skúšku dokazujúci ich znalosť tohto jazyka.

Každý z účastníkov bol požiadaný, aby s tázateľom viedol dvojminútový rozhovor v holandčine. Pred rozhovorom dostala polovica na pitie vodu a druhá polovica alkoholický nápoj. Množstvo bolo rôzne podľa hmotnosti každého, ale zhruba 70-kilogramový muž dostal ekvivalent menej než pol litru piva.

Rozhovory sa nahrávali a potom ich mali oznámkovať dvaja rodení Holanďania, ktorí nevedeli, kto z dotazovaných dostal alkohol, a kto nie. Tiež sami účastníci boli vyzvaní, aby ohodnotili vlastný výkon na základe toho, ako plynulo hovorili.

Prekvapivo nemal alkohol žiadny vplyv na sebahodnotenie účastníkov. Tí, ktorí mali alkohol, si v holandčine neverili o nič viac, ani ich ich výkon nepotešil viac, než tých, ktorí mali vodu.

Ale podľa tých, ktorí hodnotili nahrávky, si tí, ktorí sa posilnili alkoholom, viedli lepšie. Celkovo podľa rodených hovorcov bola ich holandčina plynulejšia a s lepšou výslovnosťou. Hodnotenie gramatiky, slovnej zásoby a argumentácie sa pri oboch skupinách nijako nelíšilo.

Vedci zdôraznili, že množstvo alkoholu, ktoré skúmaným podávali, bolo nízke - a účinky vyššej dávky by mohli byť odlišné. Naviac skúmaní vedeli, že dostali alkohol, a toto vedomie ich mohlo podvedome ovplyvniť na rovnakom princípe ako placebo.

​