Psychológovia bijú na poplach. Depresie už nie sú výnimkou ani u detí

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Počas posledných piatich rokov narástol na Slovensku počet detí so špeciálno-vychovávacími ťažkosťami aj s osobnostnými problémami. Stále častejšie u nich dochádza aj k seba-poškodzovaniu a depresívnym stavom.

Na svete existuje množstvo rebríčkov, ktoré odhadujú silu nebezpečenstva. Napríklad pri búrkach, zemetraseniach či tsunami. Ale rebríček ako veľmi sú ohrozené deti, zatiaľ nikto nevytvoril. Pričom bez preháňania môžeme povedať, že nástrah na ich psychiku pribúda. Profesor W.E. Fthenakis, prezident asociácie DIDACTA, potvrdil závažnosť situácie: "Ťažko vytvoriť takýto rebríček, pretože rôzne deti môže rovnaká situácia zasiahnuť rôzne."

My jednotlivé ťažkosti signifikantne delíme na ľahký stupeň ťažkostí, stredný a ťažký." dodáva Jana Tholtová, zástupkyňa riaditeľa výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Ako zaznelo aj na medzinárodnej konferencii v Bratislave, dôležité je nielen identifikovať sociálne, psychologické a zdravotné ohrozenia detí, ale aj nájsť spôsob na ich minimalizovanie. Miron Zelina uviedol: "Na prvé miesto by som dal vzťahy. To znamená, že nebezpečenstvo predstavuje, keď dieťa nerastie v zdravých vzťahoch, najmä v rodine, ale aj v škole. Napríklad učiteľ, žiaci a spolužiaci navzájom ovplyvňujú vývoj dieťaťa."

Poradca pre medzinárodné vzťahy Juraj Zábojník, vidí problém v tom, že deti robia všetko pomocou aplikácií, v rámci virtuálneho sveta. Nevedia už ani poriadne písať rukou. Nevedia uvažovať logicky, pretože všetko za deti robia aplikácie. Táto situácia sa za posledných 5 rokov prejavila aj v štatistikách na Slovensku. "Je nárast detí, ktoré majú isté osobnostné problémy. Ale stretávame sa aj so seba-poškodzovaním a depresiami," uvádza Jana Tholtová.

Každá spoločnosť môže vyhodnocovať to, kedy sú deti šťastné a čo na to vplýva rôzne. "Inicioval som nový systém štúdia šťastia detí, akýsi barometer. Zistil som, že väčšina z nich, a to v rôznych spoločnostiach je šťastná. Ale približne 20 percent nie je, a to preto, že rodičia a učitelia ich nakazili vlastnými negatívnymi postojmi," dodáva profesor W.E. Fthenakis.

O tom, čo deti v rámci vzdelávania ovplyvňuje, prejednávajú aj poslanci.