Arktická pôda sa topí ako nikdy predtým, otepľovanie ovplyvní celý svet

BRATISLAVA / Aktuálna správa amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) varuje, že teplota artickej trvalo zmrznutej pôdy je na historickom maxime. Zmeny ľadovej pokrývky v Arktíde pritom môžu v najbližších rokoch ovplyvniť klímu na celom svete. Niektoré prejavy už vedci pozorovali aj tento rok v Spojených štátoch.

Obsiahlu 97-stranovú správu vydal Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA). Vyplýva z nej, že vedci v Arktíde síce tento rok zaznamenali len veľmi malý nárast teploty oproti minulému rekordnému roku, no zároveň ich naďalej znepokojuje, že sever našej planéty sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok zemegule. Celú správu si môžete pozrieť tu.

"Rok 2017 nám ukázal prehĺbenie zmien v Arktíde, ktorá už nie je tým istým miestom, ako si ju pamätáme pred desiatimi rokmi," uviedol Jeremy Mathis z arktického výskumného programu NOAA. "Čo sa stane v Arktíde ale neovplyvňuje len tamojší región, ale aj zvyšok planéty," dodal v reakcii pre server The Guardian riaditeľ NOAA Timothy Gallaudet. 

Dôležité sú tiež štatistiky teplôt tzv. permafrostu, teda trvalo zamrznutej pôdy. Minulý rok vedci namerali jeho najvyššie teploty vôbec. V niektorých obastiach sa permafrost dokonca začal topiť. V severských oblastiach na ňom pritom stojí tisíc stavieb či veľké plynovody. Akékoľvek pohyby podložia môžu mať pre ne devastačné následky. Pozrite si video.

Stratí Arktída všetok ľad?

Maximálna rozhloha ľadovej pokrývky v Arktíde bola tento rok najmenšia za celú dobu pozorovania. Rekordné hodnoty prekonáva tretí rok v rade. Približne 79 percent súčasného arktického morského ľadu je len rok starý. Navyše, vedci ho považujú za veľmi tenký. V roku 1985 tvoril hrubý a starý ľad až 45 percent, upozorňuje spoluautorka štúdie Emily Osborneová.

Podľa doterajších predpovedí by už po roku 2030 mohla Arktída prísť o takmer celú ľadovú pokrývku. Napríklad priemerná zimná teplota na Špicbergoch za posledných desať rokov vzrástla o desať stupňov Celzia. 

NOAA.gov

​

Vedci v posledných rokoch využívajú pri skúmaní arktického ľadu pokročilé analytické metódy. Z ľadovej prikrývky odoberajú vzorky, z ktorých sú schopní určiť hrúbku ľadu a koncentráciu skleníkových plynov v ovzduší aj niekoľko storočí do minulosti. Množstvo arktického ľadu je podľa týchto analýz na najnižšej úrovni za posledných 1500 rokov. Úbytok ľadu ide ruka v ruke s rastúcim množstvo oxidu uhličitého v ovzduší.

Ako už naznačil Gallaudet, nejde len o zlú správu pre obyvateľov žijúcich za severným polárnym kruhom. Zmeny v Arktíde sa postupne prejavia na celom svete. Dosah pocítia napríklad rybári. Ustupujúci ľad otvorí nové plavebné trasy a možnosti ťažby. 

Arktída je ako otvorená chladnička

Už koncom augusta ohlásilo Rusko veľký úspech pri zdolávaní vôd na tzv. Severnej arktickej ceste. Moderný ruský tanker vtedy túto trasu zdolal prvý krát bez pomoci ľadoborcov. Trvalo mu to len 19 dní, teda rýchlejšie ako pri bežnej plavbe cez Suezský prieplav. Rovnako zdolal plavbu k Arktíde aj britský tím vedcov na dvoch jachtách bez pomoci ľadoborcov. 

Niektoré štúdie ukazujú, že zmeny v Arktíde majú vplyv na tryskové prúdenia, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú počasie v Európe, Ázii a v Spojených štátoch. "Arktída vždy bola považovaná za chladničku planéty. Teraz ale niekto nechal dvere chladničky otvorené," povedal Mathis.

NOAA.gov

​