Slovenka Eva odišla bývať na Nový Zéland: Učitelia a doktori zarábajú kráľovsky

BRATISLAVA / Často sa stáva, že sa mladý človek rozhodne zbaliť si kufre a odísť žiť do zahraničia. Eva mala 48 rokov, na Slovensku ju odvolali z funkcie riaditeľky a kamarátka ju zavolala prevetrať si hlavu na Nový Zéland. Z trojmesačnej dovolenky bolo 11 rokov.

Prečo ste sa rozhodli opustiť Slovensko? Prečo práve Nový Zéland?

Prvý moment, kedy mi to napadlo, bolo, keď ma odvolali z funkcie riaditeľky školy. V tom čase som to tak zle znášala psychicky, že som sa dostala do nemocnice. Do toho mi zavolala kamarátka, ktorá žila už 6 rokov na Zélande a povedala, príď si prevetrať hlavu. Keďže syn bol v Mexiku na lodi a dcéra bola v Ugande, tak som si povedala, kým sa oni vrátia, aj ja prídem. Mala som 48 rokov.

Čiže ste mali bývať u kamarátky, pocestovať po ostrovoch a vrátiť sa?

Kamarátka mi sľúbila, že keďže som jej v minulosti finančne pomohla, že nebudem musieť platiť ubytovanie a stravu. Lenže všetko zlé je na niečo dobré. Keďže som tam prišla v júni, bola tam zima, povedala, aby som sa nehnevala, že musím prispieť na kúrenie 100 dolárov na týždeň. Ja som tam prišla s našetrenými peniazmi a tie som jej nechcela dať. Tak som si našla na internete firmu, ktorá zamestnáva Čechov a Slovákov vo viniciach. Nevedela som po anglicky. Kamarátka mi pomohla kúpiť lístok na autobus a vydala som sa cez celý ostrov osem hodín za mužom, ktorý mi mal sprostredkovať prácu. Celý čas mi nezdvíhal telefón, nevedela som, či ma tam čaká, alebo nie. Našťastie tam bol. Dohodil mi dodávateľa, ktorý ma zamestnal vo vinici.

Stretli ste tam nejakých Slovákov?

Slovenku a Čecha. A už sme boli traja. Ako keď išlo vajce na vandrovku. Hneď na druhý deň som išla do roboty. Nikdy som manuálne nepracovala, keď som to povedala otcovi, nechcel veriť. Dovtedy som len učila. Za jeden týždeň som zarobila 500 dolárov, čo bolo vtedy na naše peniaze 10 000 korún a ako riaditeľka v škole som mala za mesiac 11 000 korún. Tak som si povedala, ja domov nejdem. Dodávateľ mi vybavil pracovné povolenie. S touto partiou som sa začala učiť angličtinu.

Mali ste čas popritom aj cestovať?

Keďže sme robili len cez týždeň, peniaze sme si usporili, poskladali sa a cestovali sme. Boli sme v jaskyniach, v kúpeľoch, lyžovať sme chodili. Na 50. narodeniny som od nich dostala tandemový zoskok

Bola som tam viac slobodná. Zarobila som si a potom som mohla vycestovať na výlet. A tak som si povedala, že dokedy mám to pracovné povolenie, že to využijem. Keď mi skončilo, vybavili mi ďalšie. Ale to som si zaslúžila, ten dodávateľ musí byť sponzor, on musí dokázať, že na tvoju pozíciu nemá nikto vhodnejší zálusk.

Stále ste pracovali len vo vinici?

Nie, potom som odišla robiť kuchárku do domova dôchodcov do Queenstownu, túto prácu som robila 9 rokov a len počas víkendov. 

Akí sú tam ľudia? Správali sa priateľsky?

Sú jednoduchí, dobrosrdeční, veľmi hrdí na svoju krajinu, milujú Zéland. Nenájdete jeden papierik na zemi. Tam nemá nikto problém urobiť niečo navyše.

Keď porovnáme Slovensko so Zélandom, kde vidíte odlišnosti?

Tu sa ľudia naháňajú za prácou a nemajú si kedy vydýchnuť. Žena cez víkend upratuje, namiesto toho, aby oddychovala. Tam príde firma. Takisto záhrada. Oni si zavolajú záhradníka. Učiteľka materskej školy sa s láskou stará o 10 záhrad, ktoré ju bavia. Okopáva a stará sa o kvety, napríklad. U nás si každý robí doma veci sám, aby nemusel dať nikomu peniaze. Tam dá každý každému zarobiť.

Nikto nerobí nič načierno. Keď som robila v tej vinici, tam často v piatok neprišli zamestnanci do práce, keďže dostávajú každý štvrtok výplatu. Ja som prvý raz dostala bonus 50 dolárov za to, že som prišla v piatok do práce. U nás by ti strhli z platu, keď neprídeš do práce a tam ti dajú bonus.

Veľmi podporujú domáci trh. Dávajú zarobiť farmárom, remeselníkom, ľuďom, ktorí sami dopestujú organické potraviny. U nás si kupujeme čínske veci.

Ľudia tam často majú dve zamestnania na polovičný úväzok. Napríklad dva dni robí žena na pošte a tri dni robí opatrovateľku v nemocnici. Mení kolektívy, nie je vyhoretá, prepracovaná.

Na Zélande žijú pôvodní obyvatelia Nového Zélandu Maoriovia. Aký majú vplyv na obyvateľov? Ako sa navzájom rešpektujú?

Maoriovia majú aj stranu vo vláde. Raz nás sprevádzala Maorka po historickej maorskej dedine Rotorue, tak som sa s ňou dala do reči a hovorím jej, že musí byť rada, že sem prišla civilizácia, priniesla elektrinu. Ona ale povedala, že nepotrebovali tú kultúru, že si tam žili šťastne. Mali more, ktoré ich uživí, vtáctvo, lesy, zvieratá.

V tejto dedinke nám podávali aj ich tradičné jedlo Hangi, aby sme ochutnali, ako jedávajú. Na tanieri sme mali kukuricu, kuracie mäso, pár zemiakov, batáty.

Aká je tam migračná situácia? Ako sa pozerajú na gayov?

Oni sú radi, že tam prichádzajú ľudia robiť. Vidia, že bez ľudí by tam nemal kto pracovať. Vážia si každého človeka. To som zažila, keď doktor si váži upratovačku – išla utratiť svoju mačku a doktor ženu objal, utišoval ju a ona mu v náručí plakala. A ja som plakala s nimi, keď som videla, aké sú tam úprimné vzťahy. Jednoducho si vážia ľudí, ktorí prídu robiť prácu, ktorú tam nemá kto robiť.

Veľmi veľa ľudí odchádza za lepšou prácou do Austrálie, a preto je tam veľa voľných pracovných miest. Čo sa týka gayov, raz som sa prechádzala po pláži a videla som svadbu. Bol tam mostík a vidím dve ženy, najprv som si pomyslela, že ženích sa utopil, ale potom som zistila, že sa idú brať ony dve.

+6 fotiek

Nový Zéland

​Učia sa prežiť v prírode

Keď porovnáme zdravotníctvo a školstvo na Slovensku a tam?

Keďže nemocnice nemajú v každom meste, iba v tých veľkých a hlavnom meste, chodí medzi menšími mestami Surgical Bus – operačný autobus, v ktorom sa vykonávajú operačné zákroky najmä deťom a starým ľuďom. Tam si každý rozmyslí, či navštívi s banalitou doktora, pretože sa platí 80 dolárov u doktora. Na menšie choroby pomáhajú rady lekárnikov.

Ja som si zlomila nohu, to platia z balíka, ktorý platí zamestnávateľ. Syn havaroval autom a lekárske ošetrenie synovi preplatili z poistky, ktorú sme platili spolu s autom.

Čo sa týka školstva, deti chodia do školy na deviatu hodinu ráno. Mala som kamarátku, ktorá mala školopovinnú dcéru, tak som sa pozerala, čo sa učia. Všetko sa učia v škole. Nastupujú, keď majú päť rokov a je jedno, ktorý mesiac v roku. Všetko dobehnú. Nemajú známky. Robia len testy a keď ich spravia, môžu postúpiť vyššie. Majú uniformy a školy rozdelené na dievčenské a chlapčenské. Je tam veľa odborných škôl aj univerzít. Mne sa veľmi páčilo, že sa učia napríklad aj prežiť v prírode. Učia sa veľa praktických vecí. Každé dieťa hrá na hudobný nástroj, niekedy aj na dva. Nie preto, že musí, ale preto, že chce. U nás sú deti veľmi vystresované, tam sú šťastné.

Čo sa týka platov učiteľov?

Priemerne tam učiteľ zarobí ročne od 45 000 a niektorí stredoškolskí aj 80 000 dolárov. Učitelia a aj lekári sú tam veľmi dobre zaplatení. Ale tí učitelia veľmi radi, s nadšením učia. Nie ako tu.

Tam napríklad rozoberajú v materskej škole pne stromov a už sú všetci vonku s lupami a pozorujú ich.

Čo sa týka jedla? Majú nejaké svoje národné jedlo? Dovážajú nejaké potraviny?

Milujú pečené jahňacie, keďže tam je na jedného obyvateľa desať oviec. Milujú hovädzinu, bravčové. Kuracie je tam skôr rarita, čo u nás práve najviac konzumujeme. Ovocie, zeleninu si tam pestujú sami. Mäso jedia zo zvierat, ktoré sú tam chované voľne, žiadne klietky, ohrady. Keďže nemajú svoju vlastnú kuchyňu, dosť jedál je tam prebratých z Anglicka. Nemajú návyky ako my, že raňajky, obed, večera. Obeduje sa tam o dvanástej len taký ľahký obed a potom o sedemnástej všade rozvoniava barbecue, keďže všetci skončia v práci. Za národné jedlo tam ponúkajú fish and chips. Konzumuje sa tam veľmi veľké množstvo rýb.

Odporúčate ľuďom, aby išli Nový Zéland navštíviť?

Odporúčam mladým ľuďom do 35 rokov, existuje program working holiday, cez ktorý môžu požiadať o pobyt. Naša republika má s Novým Zélandom určitú kvótu ľudí, ktorí si môžu o tento program zažiadať. Tá sa udeľuje podľa toho, aká je to veľká krajina. My sme momentálne na čísle 100, ale má sa to zvyšovať. Presne 2. mája na Zélande o 10:00, je možné požiadať o toto working holiday, kde na rok dostane mladý človek túto možnosť – pracovať a cestovať.

Nový Zéland je pripravený na turistov, všade sú infocentrá, do ktorých príde turista a oni po zhodnotení, čo má na sebe, aké má skúsenosti, podľa toho ho vyšlú na túru s presnou trasou, zabezpečia mu ubytovanie.