Mengeleho dievča a Mäso. Knihy, ktoré sa oplatí prečítať aj podľa kritikov

BRATISLAVA / Medzi novinármi televízie JOJ sú veľmi šikovní spisovatelia. Konkrétne sa jedná o Veroniku Homolovú Tóthovú a Arpáda Soltésza, ktorí minulý rok napísali bestsellery a vydavateľstvo Ikar ich za tieto diela ocenilo. 

Veronika získala za Mengeleho dievča platinovú knihu a zároveň aj Mimoriadnu cenu. Arpádova cena Mäso - Vtedy na východe získala cenu Zlaté pero. 

Samotné ceny sú nie len ocenením pre autorov, ale sú aj vizuálne nádherné. Platinová kniha sa udeľuje za 25-tisíc výtlačkov, hoci toto číslo Veronika ďaleko presiahla. "Je to neuveriteľné, ale posledné číslo, ktoré viem je okolo 67-tisíc výtlačkov," potvrdila autorka Mengeleho dievčaťa. Takýto predaj je rarita, pretože v poslednom období sa žiadny slovenský autor so slovenským dielom nevyšplhal až k takémuto množstvu predaných kníh. "Vydavateľ tvrdí, že je to unikát, ale ja to prijímam s veľkou pokorou," dodáva Veronika. 

Mimoriadna cena sa udeľuje autorovi, ktorý je začínajúci a počet predaných kníh za svoju prvotinu má okolo 3000, čo je veľký úspech. Zároveň je táto cena udeľovaná od kritikov, čím sa jej dostáva ešte väčšej vážnosti. 

Diela spomínaných autorov sú naďalej na popredných miestach rebríčkov predajnosti, aj napriek tomu, že prešlo niekoľko mesiacov od vydania týchto kníh. "Myslím si, že je to tým, že kniha vyšla v dobrom čase. Možno, keby vyšla pred 10 rokmi, tak neosloví až taký veľký počet ľudí. Ľudí táto téma opäť začala zaujímať," hovorí úspešná autorka. "Určite zavážilo aj to, že čitateľ videl pani Violu v reálnom čase, vedel si príbeh predstaviť a zároveň je to slovenský príbeh," dodáva.

Mnohým by sa mohlo zdať, že kniha Mäso je o období, na ktoré chce väčšina zabudnúť. "Prvoradá úloha novinára, je hovoriť ľuďom veci, ktoré nechcú počuť, ale počuť potrebujú," hovorí autor.

Obe knižky sú postavené na reálnom základe, sú písané o udalostiach, ktoré sa skutočne odohrali, ale nie je to literatúra faktu. Mengeleho dievča má v sebe okrem dokázateľných faktov aj príbehy pani Violy, ktorá spomína, na rôznych ľudí. Postavy z diela Mäso vychádzajú z reálneho prostredia, ale nevystupujú pod skutočnými menami. "Postavy nie sú založené na konkrétnom človeku, sú väčšinou inšpirované viacerými ľuďmi. Sám sa hlásim ku všetkým zlým vlastnostiam postavy novinára," objasnil Arpád Soltész.

Autori nezaháľajú a pokračujú v písaní nových kníh. Veronika Homolová Tóthová sa už čoskoro bude môcť popýšiť novým dielom s názvom Mama milovala Gabčíka, ktorý sa rovnako zakladá na skutočnom príbehu.

​