Pôst po slovensky: Žabie stehienka aj sexuálna zdržanlivosť

BRATISLAVA / Rôzne druhy rýb, raky či žabie stehienka. Takto vyzeralo pôstne jedlo v minulosti. Pôst podľa etnologičky ale nie je len o jedle.

Obdobie akejsi duchovnej prípravy kresťanov uznávajú aj všetky veľké, svetové monoteistické náboženstvá. Pri slove pôst si viacerí predstavíme tvrdú diétu, malé porcie či dlhé hodiny bez jedla. Príprava pred sviatkami Veľkej noci ale nie je úplne o odriekaní rôznych skvelých jedál, ide skôr o morálnu stránku.

"Pôst znamená, že sa stravuje tak striedmejšie. Pre kresťanov sa po druhom vatikánskom koncile zmiernil. Dnes sa už nekladie dôraz na mäso ale obetu konať dobré skutky,“ povedala etnologička Nadaská.

Kresťanskému sviatku Popolcová streda sa zvykne hovoriť aj škaredá streda. "Ľudia, ktorí vykonávali pôst si sypali popol na hlavu. Zvykli nosiť aj roztrhané chatrnejšie šaty na znak, že sa pôstia“.

Sexuálna zdržanlivosť sa taktiež považovala za bežný znak odriekania. Pre kresťanov je najvýznamnejším sviatkom práve Veľký piatok. "Najmä tá staršia generácia zvykla mať prísny pôst. Krajec chleba, pohár vody,“ dodala Nádaská.

Slovenský pôst mal aj svoje špeciality

Kyselica alebo Bria bol osviežujúci letný nápoj z vykvaseného starého chleba. Po pridaní múky s obilím vznikla chutná pôstna polievka. Čír a Kališ bola chutná naklíčená pšenica a raž, ktorá sa zapekala. Rodiny túto pochúťku mali aj na týždeň.
Za tradičnú polievku sa považovala chudobinca, ktorá sa pripravovala bez omastky.

"V okolí Bratislavy bolo vždy množstvo vinárov, ktorí na jeseň pozbierali slimákov spomedzi sadov. Cez zimu ich nechali vysušiť a následne ich predávali na trhoch ako pôstne jedlo,“ prezradila ku koncu slovenská etnologička.