Krátky proces. Národného hrdinu odsúdili a popravili v priebehu dvoch dní

BRATISLAVA / Prečítanie obžaloby, výsluch obvineného, konfrontácia s poškodenými, mučenie a rozsudok. Tak vyzeral krátky proces s legendárnym zbojníkom Jurajom Jánošíkom. Súd sa skončil v priebehu dvoch dní a poprava nasledovala o niekoľko hodín.

Po zlapaní Juraja Jánošíka a Tomáša Uhorčíka, ktorý sa skrýval pod falošnou identitou Martina Mravca, uväznili oboch mužov začiatkom marca 1713 v kaštieli v Palúdzke. Už 16. marca otvoril liptovský podžupan Ladislav Okoličáni ostro sledovaný proces so zbojníckym hejtmanom. "Proces, to bolo superrýchle konanie, nie ako dnes. Za pár dní pozbierali svedkov," povedala Diana Duchoňová, historička SAV.

Hoci na území Slovenska v tých časoch nebolo kodifikované trestné právo, už existovali dokumenty, ktoré presne určovali, čo je trestným činom. "Nesúdilo sa v tej dobe voľne, ale boli vymedzené niektoré trestné činy. Určite už poznali, čo je lúpež, krádež, podvod, vražda," hovorí advokát Ondrej Mularčík.

Prokurátor Alexander Čemický prečítal obžalobu, podľa ktorej Jánošík počas troch rokov povzbudený diabolským duchom bez bázne a strachu nehľadel na božské ani svetské zákony. "Lúpežníckym spôsobom lúpil dobrých a statočných ľudí, zastavoval kupcov a iných pocestných a opovážil sa ich zbíjať, zdierať, ako i zraniť a mordovať," povedal Mularčík.

Podľa advokáta by z pohľadu moderného práva takáto skutková veta dnes neobstála. "My advokáti by sme si na tom zgustli, lebo tu nemáme vymedzené niektoré okolnosti, ako miesto, čas," povedal Mularčík.

Súčasťou súdu boli výpovede poškodených a tiež dobrovoľné priznanie obžalovaného, ktorý sa však nevyjadril ku všetkým skutkom a na niektoré otázky neodpovedal. Súd navrhol, aby sa v procese pokračovalo na druhý deň, a aby ešte predtým obžalovaného podrobili najprv ľahšiemu a potom aj ťažšiemu mučeniu. Podľa historičky v tých časoch vládol fenomén strachu a zastrašovania. Krajina nemala peniaze na odmeny a dôležité informácie boli výsledkom mučenia, ktoré malo tri fázy. Každému najprv predstavili mučiace nástroje, aby vedel, čo ho čaká. "Španielska čižma, natiahnutie na škripec, lámanie v kolese," vymenovala kruté možnosti Duchoňová.

Nie každého mučili, ale muži obvinení zo zbojníctva sa tomu nevyhli. Mučenie malo dve fázy a zo zákona vyplývalo, že nemôže trvať príliš dlho. "Malo trvať maximálne hodinku, aby to dotyčný človek vydržal, lebo nebolo cieľom, aby zomrel. Potom bola prestávka a mučilo sa ďalej," opisuje praktiky Duchoňová.

Pokiaľ sa niekto nepriznal, zvyčajne ho oslobodili. Tieň obvinenia však takéto človeka sprevádzal po zvyšok života, mnohí sa preto odsťahovali. Drábi sa snažili dolapiť zbojníkov živých. Pre vrchnosť vraj jeden zabitý zbojník neznamenal nič a viac sa cenilo rozbitie celej zbojníckej družiny. "Naozaj sa snažili chytiť zbojníka živého a čo najskôr ho podrobiť mučeniu, aby sa priznal a prezradil mená členov družiny," hovorí Duchoňová.

Historici hovoria, že Jánošík počas mučenia nevyzradil mená druhov, ktorí ešte žili. Dokonca tvrdil, že Uhorčík alias Mravec zomrel v Kremnických vrchoch. Aj obhajoba sa snažila zvaliť vinu na Uhorčíka. "Keď sa však menovaný Tomáš Uhorčík z väzenia vyslobodil, súc pamätlivý dobrodení menovaného obžalovaného, šiel za ním do Terchovej a odviedol ho z tejto dediny, sprisahal ho, s ním šiel a k nemu sa pripojil. Pretože obžalovaný bol takouto prísahou zaviazaný, bol tiež nútený ho nasledovať, neskôr však pamätlivý svojej prísahy, ako teraz sám priznáva, robil zbojstvá. Potom však, ako tenže obžalovaný svoju vinu priznal, ľútosťou vedený chcel sa vrátiť domov, ale zo strachu sa svoj úmysel neodvážil uskutočniť," zaznelo na súde z úst Baltazár Palugyai, obhajcu Juraja Jánošíka.

Prokurátor napriek tomu trval na treste smrti napichnutím na kôl, na hák, alebo lámaním v kolese. Obhajca poukázal na poľahčujúce okolnosti, mladý vek Jánošíka ako aj fakt, že počas zbíjania nikoho nezranil ani nezabil. Súd ešte 17. marca vyriekol verdikt.

Pozrite si súvisiacu archívnu reportáž:

​