Rúti sa na nás z vesmíru Nebeský palác a vedci nevedia, či nedopadne na Zem

VESMÍR / Pokoj veľkonočných sviatkov môže narušiť nebezpečenstvo z nebies. Čínska vesmírna stanica "Nebeský palác" sa rozhodla pre návrat z vesmíru práve v týchto dňoch. Do pozemskej atmosféry vstúpi podľa najnovších odhadov medzi sobotou popoludní a nedeľou predpoludním. Či zhorí celá, alebo jej trosky dopadnú na obývanú oblasť Európy, to v tejto chvíli stále nie je jasné.

Prvá čínska experimentálna stanica Nebeský palác sa v tomto čase nachádza zhruba 200 km nad zemským povrchom. "V súčasnosti je v bode, kedy prenikne do atmosféry a začne horieť," tvrdí Jiří Šilha astrofyzik z FMFI UK. Európska vesmírna agentúra odhaduje, že by sa jej mala dotknúť v nedeľu 1. apríla skoro ráno pred treťou hodinou: "Podľa amerického letectva by vstup do atmosféry mohol nastať niekedy po polnoci 1. apríla."

Odhad chyby je však až plus-mínus 14 hodín, čiže stať sa tak môže v rozmedzí sobotňajšieho a nedeľňajšieho poludnia. Dožívajúca stanica má hmotnosť a veľkosť asi ako bežný linkový autobus. "Má veľkosť autobusu a valcovitý tvar, váži okolo 8,5 tony a dlhá je približne 10 metrov, " pridáva detaily Šilha.

Po vniknutí do atmosféry sa trením vzduchu rozžeraví a začne horieť. Či zhorí celá, alebo nejaké kusy padnú aj na zem, nie je možné odhadnúť. Presnejšie, chýbajú k tomu podrobné detaily: "Nevieme to vypočítať, lebo túto stanicu nepoznáme," priznáva Šilha. Čína si to uchováva ako tajomstvo, tvrdí ale, že určite celá zhorí. Ak sa mýlia a predsa len dopadne do obývanej oblasti, môže to podľa Šilhu skončiť aj tragédiou: "Keby na Zem dopadla nejaká sklenená časť, tá by mohla niekoho zraniť."

Rovnako ale nie je celkom isté ani to, kam dopadne. Môže to byť kdekoľvek v páse, ktorý je vidieť na mapke, teda aj územie Európy. Slovensko ale nezasiahne. Na pozore by sa podľa odborníka mali mať tieto krajiny: "Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko." Pokiaľ by stanica padla na európsky kontinent, teoreticky by bola viditeľná ako ohnivý pás tesne nad obzorom. My to však neuvidíme ani v noci, dokonca ani hvezdárskym ďalekohľadom. Potvrdil to aj astrofyzik Juraj Tóth, ktorý vysvetľuje prečo: "Pár stupňov nad obzorom máme veľmi hrubú vrstvu atmosféry, ktorá nám zoslabuje možné svetlo."

Slovenskí astrofyzici však vďaka systému AMOS, majú šance horiacu stanicu zachytiť na kamery. "Máme systémy AMPS na kanárskych ostrovoch a v Chile." Obidva sú na trase možného dopadu. A pokiaľ to nebude ďalej ako 1000 km, zábery môžu byť pre oko lahodné: "Bol by to obraz ako jasnejší meteor, ktorý dlho prechádza cez zorné pole," vysvetľuje Tóth. V laickej reči dlho znamená desať a viac sekúnd.

Kým čínske laboratórium padá, do vesmíru o chvíľku vyštartujú nové telesá, ktoré budú skúmať jeho záhady:

​