Pôst je podľa vedcov skvelý, vaša hlava bude vďaka nemu fungovať úplne inak

BRATISLAVA / Keď živočíchy v niektoré dni vynechajú potravu, zvyšuje to ich schopnosť pozornosti a mozgovej aktivity, stimuluje to učenie sa, pamäť a podporuje to rast nových neurónov. Aspoň to tvrdia podľa najnovších výskumov vedci. Navyše je prerušovaný pôst jedným zo stravovacích hitov.

Prerušovaný pôst si v poslednom čase užíva svoju časť slávy. Mnohí si ho zvolili aj preto, že je to jedna z ciest ako dosiahnuť vytúženú telesnú aj duševnú výkonnosť. Výskumy tiež naznačujú, že môže výrazne prospieť nášmu zdraviu. Štúdia realizovaná na myšiach vysvetľuje, že dokonca mozog môže mať úžitok z občasného vynechania jedla. Telo pri pôste vstupuje do stavu "zachovania života" a zvyšuje sa tým funkčnosť mozgu.

Zdôrazňuje to Mark Mattson, šéf laboratória neurovied z amerického Národného ústavu pre výskum starnutia, ktorý realizoval niekoľko experimentov na myšiach. Zostáva overiť, či takéto mechanizmy prebiehajú aj u človeka a či prerušovaný pôst môže prispieť k lepšej práci mozgu.

Myši boli kŕmené len v niektoré dni. Ukázalo sa, že sa u nich vytváral väčší počet neurónov a väčší počet synáps, teda spojov medzi nervovými bunkami, čím sa zlepšovala schopnosť učenia, pamäti a mozgovej aktivity ako takej. Dôvodom je, že za 10 až 14 hodín hladovania sa vyčerpajú energetické rezervy glykogénu, zásobných polysacharidov v tele živočíchov a organizmus preto musí čerpať energiu z tukov nachádzajúcich sa v tukových bunkách. Tuky sa menia na ketóny, čo sú molekuly stimulujúce aktivitu a rast neurónov. Preto má pôsť pozitívny vplyv na kognitívne schopnosti. Podľa Mattsona je pravdepodobné, že rovnako tak je to aj u človeka, pretože metabolické procesy sú rovnaké. 

Mattson, ktorý už 35 rokov neraňajkuje a získava svoj denný prísun kalórií len v rozmedzí 6 hodín za deň zdôrazňuje, že pozitívne účinky pôstu vyplývajú z evolúcie nášho druhu: "Väčšiu časť našej histórie sme určite nejedli trikrát denne a medzi tým občas nejakú desiatu, či olovrant. Náš organizmus sa vyvíjal tak, aby vydržal obdobia s nedostatkom potravy. U myší vedie hladovanie k účinnejšej mentálnej funkcii a k väčšej pozornosti a jeho účinky trvajú jeden alebo dva týždne. V prípade, že jeme menej, nemá to rovnaký účinok. Ke´d konzumujeme tri jedlá denne, aj napriek tomu, že majú menej kalórií, stále sa obnovujú energetické rezervy. A tak aj keď sme napríklad 6 hodín bez jedla, nevedie to k žiadnemu zvýšeniu ketónov, ku ktorému dochádza iba vtedy, keď telo spotrebúva tuky ako zdroj energie."

Ďalší dôkazom prospešnosti prerušovaného pôstu je aj to, že rastie počet stúpencov periodického vynechávania jedla. Hoci je prospešnosť praxe odporúčaná aj niektorými náboženstvami ako sú napríklad obdobia sviatkov: ramadán, či pôst v kresťanstve, je dôležité neimprovizovať. Pôst je potrebné prispôsobovať svojmu zdravotnému stavu a poradiť sa aj s lekárom.

Stravovanie je nastavené aj podľa zvykov jednotlivých krajín. Napríklad u nás si jedlo deti do škôlky nosiť nemusia, v zahraničí to je úplne inak:

​