Ľudia z kmeňa Bajau vydržia desiatky minút v hlbokej vode. Vedci vedia, prečo

BORNEO / Vedci odhalili, ako je možné, že niektorí "morskí nomádi" vydržia zadržiavať dych extrémne dlho pod vodou. Je to vďaka evolúcii - títo ľudia sa dokázali adaptovať na dlhodobý pobyt pod vodou. Podľa výskumníkov ide o fascinujúci ukážku ľudskej evolúcie.

Ľudu Bajau sa niekedy hovorí "morskí cigáni". Žijú na mori okolo ostrovov pri Borneu, ale na pevninu sa väčšinu života nepozrú. Najčastejšie plávajú na loďkách, potápajú sa pod hladinu, aby lovili ryby, a prespávajú v "plávajúcich dedinách" tvorených domčekmi na chodúľoch.

Sú schopní potopiť sa do oceánu desiatky metrov hlboko, bez toho, aby k tomu potrebovali nejaké klasické potápačské vybavenie - úplne im k tomu stačí niekoľko kamenných závaží, okuliare vyrobené z dreva a jedno hlboké nadýchnutie, píše ČT. 

O tejto "superschopnosti" sa vie už dlho, doposiaľ ale vedci netušili, ako je možné, že sú títo ľudia schopní takých výkonov.

Teraz vedci prišli s odpoveďou: prirodzený výber v priebehu rokov spôsobil, že sa medzi ľudom Bajau rozšírili gény, ktoré pomáhajú lepšie prežívať pri potápaní do veľkých hĺbok. Najviac sa tieto zmeny prejavili vo zväčšenej slezine, ktorá umožňuje ľudu Bajau zadržať dych na niekoľko minút.

Výsledky tohto výskumu sa môžu ukázať veľmi užitočné pre modernú medicínu. Lekári by mohli lepšie identifikovať pacientov, ktorým hrozí smrť kvôli nedostatku kyslíka; napríklad počas operácií.

"Od ľudu Bajau a ďalších podobných skupín sa toho môžeme dozvedieť neskutočné množstvo, najmä o tom, ako ľudské telo reaguje na nedostatok kyslíka," uviedla hlavná autorka štúdie Melissa Ilard z Kodanskej univerzity.

Táto práca vyšla v odbornom časopise Cell. Vedci v nej vyšli zo starších prác o tuleňoch. Ukázalo sa totiž, že tie druhy tuleňov, ktoré vydržia pod vodou najdlhšie, majú väčšiu slezinu. Ide o orgán, ktorý okrem iného ukladá červené krvinky, ktoré sú zodpovedné za transport kyslíka.