Nezamestnanosť v regióne Gemer sa dá vyriešiť. Stačí ovládať toto remeslo
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
POLTÁR / Na Slovensku prekvitali remeslá až do polovice 20.-ho storočia. Najmä v menej rozvinutých oblastiach dokázali práve remeselníci predajom výrobkov uživiť svoje rodiny. Dnes je u nás najvyššia nezamestnanosť na Gemeri. Táto oblasť mala v minulosti obrovskú tradíciu hrnčiarskej výroby. Ak by sa hrnčiarska tradícia obnovila, prácu by tam mohlo nájsť zrejme mnoho šikovných ľudí.
Región Gemer v minulosti preslávilo hrnčiarstvo. Prispeli k tomu aj bohaté ložiská kvalitnej hliny. "Tovary a riad, ktorý vyrábali z tejto hliny bol varný, bol ohňovzdorný," uviedla riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová. Ložiská zostali, ale mladí už o túto prácu záujem nemajú. " Ono to je ťažká práca, kedysi ten hrnčiar, keď si to zoberieme v histórii, musel si nakopať tú hlinu, doniesť, je to ťažká robota," povedala Eva Srníková z Novohradského osvetového strediska v Lučenci.
"Región Gemera a Malohontu bol preslávený 38 lokalitami v ktorých sa produkovala hrnčiarska výroba," pokračovala Bodorová. Tak tomu bolo do polovice dvadsiateho storočia. Nástupom socializmu remeslá zanikli a teraz je veľmi ťažké ich obnoviť. Dnes v regióne funguje len jedna hrnčiarska dielňa. "Moji starí rodičia robili tehly, starý ocko pripravoval tú hlinu a ja som odmalička s tým vyrastala. Takže mne tento materiál je daný a žijem s ním," prezradila Danka Bakšová keramička.
"Hrnčiari dokázali v tom vidieckom prostredí uživiť svoje rodiny pár excellence," poznamenala riaditeľka múzea. "Keď je človek skromný, tak sa to dá uživiť, ale musí byť usilovný a trpezlivý," skonštatovala Bakšová.
Pozrite si archívnu reportáž o výrobe vína: