Počasie má vplyv aj na fyzické a duševné zdravie. Dbajú na to aj v predpovediach
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Máte pocit, že počasie s vami dokáže poriadne zamávať? Zrejme to nebude len pocit. Už dávno je známe, že počasie má vplyv na fyzické i duševné zdravie. Preto sa už dlho v predpovediach počasia objavuje aj biopredpoveď a záťažové stupne. O čo ide vysvetlil meteorológ Najlepšieho počasia Peter Jurčovič.
"Máme päť záťažových stupňov, od najťažšej po najväčšiu," vysvetľuje meteorológ Peter Jurčovič. Len tak pre zaujímavosť - susedia Česi majú len tri záťažové stupne, Nemci zasa až dvanásť. Podstatné však je, že tieto čísla samé o sebe toho veľa neznamenajú. Pre niekoho môže byť dané počasie úplný raj na zemi, pre iného zasa totálne peklo.
Dopad na zdravie
Prejavy a reakcie na počasie sú veľmi rozdielne. Zo svojej praxe to dobre pozná aj lekárka Katarína Sollárová. "Medzi mladými ľuďmi máme veľmi často alergikov, pacientov so sekundárnymi poruchami imunity. Títo môžu reagovať bolesťou hrdla, pocitom únavy, veľmi časté sú bolesti hlavy a poruchy spánku. U starších ľudí prichádzajú kardiovaskulárne problémy, problémy s krvným tlakom, bolesti kĺbov a takisto pocit únavy a bolesti hlavy," vysvetľuje lekárka Katarína Sollárová.
Prudké zmeny počasia
Asi najväčší problém pre meteosenzitívnych ľudí sú prudké zmeny počasia. To je aj prípad tohto obdobia, keď na území Slovenska teplota i počasie divoko kolísali. Na juhu horúčavy, na severovýchode zima a dážď.
Už len cestovanie z jedného konca republiky na druhý tak môže byť pre citlivých ľudí záťažou. Niekedy však ani cestovať netreba. Nájde si nás to samé.
Dobehne nás aj vek
Platí aj to, že čím sme starší, tým sme na počasie háklivejší. "Nad 50 rokov je až 50 percent ľudí meteosenzitívnych. Oveľa častejšie sú meteosenzitívne ženy. Môže to súvisieť s hormonálnymi zmenami. Ľudia, ktorí žijú na vidieku sú menej meteosenzitívni ako v mestských aglomeráciách," vraví Sollárová.
Meteosenzitivita je do istej miery vrodená, ale do istej miery sa proti nej dá ako-tak brániť. "Veľmi dobré je pravidelné cvičenie, pohybová aktivita vonku. V zimných mesiacoch saunovanie a dopĺňanie vitamínu C," radí lekárka.
Meteorológovia sa zamýšľali aj nad celkovou klímou. Na miestach, kde v zime býva bežne -70 stupňov Celzia teraz panuje tropické leto: