Odvážlivci a podnikatelia - poďakujte sa mačkám!

USA / Chceli by ste začať podnikať, no obávate sa zlyhania či čo i len pokusu? Možno potrebujete kontakt s mačacím záchodom. Naozaj. Čerstvo zverejnená štúdia spája parazita pochádzajúceho z mačacích výkalov so zvýšenou ochotou riskovať, teda s črtou typickou pre podnikateľov.

Parazit Toxoplasma gondii môže nakaziť ľudí pri priamom kontakte s mačacími výkalmi či predmetmi, ktoré sú nimi kontaminované. Pre portál CNN to povedala Stefanie K. Johnson, vedúca výskumníčka novej štúdie, ktorú zverejnil odborný biologický magazín Proceedings of the Royal Society B.

Infikovaní ľudia zvyčajne nemajú žiadne prejavy infekcie toxoplazmou, okrem pocitu prechladnutia. Infekcia však zostáva v tele navždy a často na prekvapivých miestach.

"Najčastejšie sa usadí v mozgu," hovorí Johnson, profesorka manažmentu na univerzite v Colorado. "Mnohí z nás chodia s touto infekciou vo svojom mozgu." Štúdia odhaduje, že až toxoplasma nainfikovala až 2 miliardy ľudí na svete.

A ako vplýva toxoplasma na správanie? Nuž, u myší spôsobuje infekcia to, že sa prestanú báť pachu mačacieho moču a tým pádom sa menej boja samotných mačiek - čo z nich urobí ľahšiu korisť. Väčšia odvaha alebo menší strach z rizika sa podobne prejavuje aj u ľudí, s tým rozdielom, že tí sa nestávajú pokrmom pre domáce mačky.

Johnson vraví, že nainfikovaní ľudia sa častejšie stávajú účastníkmi konfliktov pri dopravných nehodách, častejšie páchajú samovraždu a trpia schizofréniou. Povedala, že ak niekto zahynul "riskantným spôsobom", je pravdepodobné, že mal v sebe infekciu toxoplasmou. 

Ďalší výskumníci našli podobné prepojenia. Štúdia z roku 2007, vedená E. Fuller Torreym, psychiatrom Stanley Medical Research Institute, uvádza, že ľudia trpiaci na schizofréniu majú takmer 3-krát väčšiu šancu na prítomnosť protilátok na parazita v tele (ktoré naznačujú, že človek je infikovaný), ako zdraví ľudia. Ďalšia štúdia pod jeho vedením z roku 2015 dospela k tomu, že ľudia, u ktorých sa v dospelosti vyvinula schizofrénia, pravdepodobne vyrastali v domácnostiach, kde žili aj mačky.

Ďalšie výskumy hovoria o tom, že toxoplasma pomáha zvyšovať tvorbu látok ako dopamín a testosterón v tele. Dopamín je chemikália, ktorú mozog uvoľňuje keď človek zažíva alebo očakáva rozkoš či odmenu, kým testosterón je hormón zodpovedný za vývoj mužských pohlavných orgánov, môže však taktiež zvyšovať návaly rizikového a agresívneho správania.

Johnson vraví, že so zvýšenými hladinami týchto látok "sa človek môže cítiť nezdolateľný", alebo prinajmenšom cítiť menej strachu.

Ako sa robila štúdia

Johnson  ajej tím v priebehu piatich rokov zbieral vzorky slín študentov podnikania a biológie, aby identifikovali tých, ktorý už prišli do kontaktu s toxoplasmou gondii. Taktiež sa biznis študentov pýtali na hlavné pole ich pôsobnosti. Štúdia ukázala, že študenti s hlavným zameraním na podnikanie a manažment mali infekciu 1,4x častejšie, ako študenti iných odborov. Výskumníci odoberali vzorky slín aj podnikateľom na rôznych biznis udalostiach. U tých, ktorí začali vlastné podnikanie, boli pozitívne výsledky 1,8krát pravdepodobnejšie, ako u iných z podnikateľskej sféry.

Pohľad na celosvetové údaje prináša podobný výsledok. Johnson vraví: "V krajinách s vysokým výskytom toxoplasmy je vysoký počet podnikateľov."

Johnson sa v štúdii vlastne zaoberá otázkou, do akej miery ovládame svoje správanie. "Je to jednoducho prekvapivé. Každý z nás si rád myslí, že roví všetky rozhodnutia a má nad nimi kontrolu. Naozaj sa ale zdá, že naše rozhodnutia môžu byť ovplyvnené hoci aj jediným parazitom. A môže ich byť oveľa, oveľa viac," vraví Johnson. "V našich telách žijú celé komunity iných živých tvorov. Celý ekosystém, ktorý nás môže ovplyvniť. Myslím si, že to je vzrušujúca predstava."

Ďalšie odpovede majú priniesť budúce štúdie. Napríklad: ako dopadnú firmy, ktoré založili ľudia s toxoplasmou? Vydržia dlhšie? Prekonajú výkonom iné spoločnosti? Vznikli by vôbec tieto firmy, keby daná osoba nemala v tele toxoplasmu?

Johnson taktiež vraví, že vplyv toxoplasmy na človeka je odlišný podľa toho, či sa infekcia dostala do ľudského organizmu inou cestou, napríklad zjedením kontaminovaného mäsa, ako keď vnikne do človeka priamo pri kontakte s mačacými výklami. Aj to však ešte musí byť podrobené ďalšiemu výskumu. Johnson plánuje skúmať aj to, či má toxoplasma vplyv aj na to, či sa človek stane viac konzervatívnym alebo viac liberálnym vo svojich politických postojoch.

Vzťah mačky domácej a človeka siaha až do čias starovekého Egypta:

​