Po vode už svetu dochádza aj piesok. Pohlcujú ho najmä mrakodrapy

DUBAJ / Na stavbu mrakodrapu Burdž Chalífa sa použilo 330 000 metrov kubických betónu, ktorý sa vyrába predovšetkým z piesku. Spojené arabské emiráty sú pritom miestami posiate podobnými výškovými budovami a ďalšie stavajú. Málokto ale tuší, že z piesku, ktorý je už takmer vo všetkom sa pomaly stáva nedostatkový tovar. Podľa agentúry DPA nepomôžu ani všetky púšte sveta.

Dopyt po piesku a po jemnom štrku vzrástol v posledných desaťročiach tak dramaticky, že odborníci začínajú biť na poplach. Príkladom ide v tomto prípade Jamajka, kde v roku 2008 prakticky cez noc zmizla 400 metrová piesočná pláž Coral Spring. Páchatelia odviezli z pobrežia 500 nákladných vozov bieleho piesku bez toho, aby si to ktokoľvek všimol. Polícia nikoho nechytila a vyšetrovanie skončilo bez výsledku.

"Piesok je základom našej modernej spoločnosti," uviedla Aurora Torres z Nemeckého strediska pre intergratívny výskum biodiverzity. Výsledky jej skúmania, v ktorom sa zaoberala dôsledkami ťažby piesku na ekosystémy, boli zverejnené v minulom roku v prestížnom časopise Science. Torres je presvedčená, že väčšina ľudí si neuvedomuje, aká tragédia kvôli nedostatku piesku hrozí.

"Piesok je megahviezdou nášho priemyselného a elektronického veku," píše sa v článku prestížnej technickej univerzity ETH v Zurichu. Jeho svetová spotreba podľa článku ale ďaleko presahuje množstvo, ktoré stihne vznikať zvetrávaním. "Množstvo piesku, ktoré sa spotrebuje, sa za posledných 20 rokov strojnásobilo," uviedol Pascal Pedruzzi z Programu OSN pre životné prostredie. 

Pedruzzi napísal v roku 2014 štúdiu s názvom "Piesok, surovina, ktorej je menej, ako sa zdá", v ktorej píše: "Súčasnú spotrebu odhadujeme na 50 miliárd ton ročne - to je 18 kilogramov denne na každého obyvateľa Zeme."

Piesok z púští nie je vhodný

Napriek tomu, že by mnohí mohli namietnuť, že na púštiach je piesku viac ako dosť, nie je vhodný na výrobu betónu. Zrnká púštneho piesku sú totiž natoľko zbrúsené, že nedržia pokope. Na stavbu Burdž Chalífa preto piesok museli doviesť z Austrálie. 

Dôsledky pre ekosystémy sú ale po ťažbe piesku fatálne. Korytá riek sa prehlbujú, pobrežie eroduje, oceánska fauna mizne, rovnako ako malé ostrovy. Prírodné mechanizmy, ktoré chránia pevninu pred búrkami a vlnami cunami tak prestávajú fungovať. 

Odborníci už pracujú na vývoji alternatív. Recyklácia stavebných hmôt a výskum toho, ako by bolo možné v stavebníctve využiť púštny piesok, sú podľa odborníkov na dobrej ceste. Problém hroziaceho nedostatku piesku je zložitejší. "Piesok je zvláštny materiál, ktorého bolo vždy viac ako dosť a bol mimoriadne lacný. To sa ale zmenilo. Nikto zatiaľ nenašiel riešenie, ktoré by uspokojilo obrovský hlad po piesku," uviedla Torres.