Prečo slony takmer nepoznajú rakovinu

SALT LAKE CITY / Slony len zriedkavo ochorejú na rakovinu. Ich telá si vytvorili spôsoby ochrany pred onkologickými ochoreniami. Vedci teraz skúmajú, ako by sa táto zvýšená odolnosť dala preniesť na človeka.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rakovina je pre slony veľkým problémom. Sú to obri zvieracej ríše a majú o miliardy buniek viac ako ľudia - buniek, ktoré by počas dlhých desaťročí slonieho života teoreticky mali byť náchylné na onkologické ochorenia. To je ale omyl. Nie že by slony nepoznali rakovinu, no umiera na ňu odhadom len 5% slonov, v porovnaní s 25% ľudí.

"Vzhľadom na ich telesnú hmotnosť, počet buniek, ktoré majú a dlhovekosť by sme očakávali, že všetky slony budú mať rakovinu," vraví pediatrický onkológ Joshua Schiffman z Univerzity v Utahu, výskumník Huntsman Cancer Institute. Študuje zvieratá, ktoré si vytvorili "prírodnú odolnosť voči rakovine" napriek svojim telesným rozmerom a dlhovekosti, vrátane slonov a veľrýb, ktoré sa môžu dožiť až dvesto rokov.

Podľa portálu CNN vedci dúfajú, že keď poznatky získané z pozorovania premenia na drobné, teda na detailné znalosti o fungovaní génov a molekúl u zvierat, odhalia nové spôsoby na predchádzanie a možno aj liečbu rakoviny u ľudí.

"Ak pochopíme, ako fungujú zmeny genómu prispievajúce k odolnosti voči rakovine, budeme schopní začať rozmýšľať nad tým, ako to prenesieme na našich pacientov," hovorí Schiffman. Jeden z pravdepodobných mechanizmov je podľa odborného magazínu Cell Reports takzvaný "zombie gén", ktorý sa prebudí pri poškodení DNA a spôsobí odumretie bunky.

"Ak tá bunka odumrie, poškodená DNA nezíska šancu rozšíriť sa v podobe rakoviny," hovorí autor štúdie Vincent J. Lynch, evolučný biológ na Univerzite v Chicagu. Takzvaný zombie gén vznikol z "pseudogénu", zmutovanej alebo neaktívnej kópie normálneho génu. Slony ale aj ich blízki príbuzní, morské kravy, majú napríklad mnoho kópií génu zvaného LIF a jednej z nich sa vyvinul akýsi "vypínač-zapínač", ktorý reaguje na poškodenie DNA, vraví Lynch.

"K zvýšenej odolnosti voči rakovine pravdepodobne prispieva množstvo faktorov a my sme v slonoch našli jeden z nich," hovorí Lynch. "Bežne o fungovaní evolúcie uvažujeme tak, že nazbiera veľmi veľa genetických zmien. Každá z nich prispeje svojou troškou. A keď všetky tie veci dáte dohromady, získate slona super-odolného voči rakovine."

U ľudí je to problém. Z času na čas mutujú všetky bunky. Ak máme šťastie, opravné mechanizmy DNA chybu včas odchytia. "Rakovina s obľubou vypína tieto gény," dodáva Schiffman, ktorý sa venoval výskumu iných sloních génov. Jeden z nich, gén na potláčanie tumorov nazvaný p53 funguje ako akási "rakovinová polícia" a zastaví poškodenú DNA ešte predtým, než sa z nej vyvinie rakovina. Slony majú desiatky kópií tohto génu, kým ľudia len dve a aj tie sú slabšie ako u slonov.  

Výskum je ale ešte len v začiatkoch. Vera Gorunova, profesorka biológie na Univerzite v Rochestri vraví, že jedným z ďalších krokov by mohlo byť vloženie slonieho génu do myší, ktoré nemajú zosilnenú obranyschopnosť pred rakovinou. Vraví však, že treba zistiť aj ostatné faktory, ktoré vyrovnávajú tendenciu buniek umierať pri strese.

Izolované zosilnenie cesty pôsobenia génu p53 by mohlo viesť k nechceným vedľajším účinkom - staršie testovanie zosilnenia génu u myší spôsobilo ich rýchlejšie zostarnutie. Odporúča študovať aj menšie, voči rakovine mimoriadne odolné živočíchy, ako krtkopotkany, veverice sivé či niektoré druhy netopierov. "Myslím si, že musíme študovať všetky tieto živočíchy odolné voči rakovine a potom si vybrať stretégie, ktoré sa najjednoduchšie dajú preniesť na človeka," vraví Gorunova. Sily by mali spojiť zoológovia, veterinári, antropológovia, matematici a lekári. 

Pozrite si nový sloní prírastok v zoologickej záhrade:

​