Egyptská hrobka podľa vedcov ukrývala 3200 rokov starý syr. Pre konzumenta bol jedovatý

KÁHIRA / Záhadná biela hmota, ktorú našli archeológovia v hrobke starostu egyptskej metropoly Mennofer je v skutočnosti syr starý viac ako 3200 rokov. Po dôkladnej analýze k tomu došli talianski i egyptskí vedci. Mohlo by teda ísť o pozostatok najstaršieho syra s akým sa kedy archeológovia stretli.

"Analyzovaný materiál je pravdepodobne najstarším archeologickým pevným ostatkom syra, ktorý doteraz našli," napísal v nedávno publikovanej štúdii chemik Enrico Greco. Na rozbore antického syra spolupracoval s kolegami z Káhiry.

Ich zistenia sú o to zaujímavejšie, že sa doteraz neobjavili žiadne o produkcii syra v starovekom Egypte. 

Tajomnú hmotu objavili v hrobke starostu starovekého mesta Mennofer v oblasti súčasnej Káhiry. Mesto bolo metropolou úrodnej delty Nílu. Hrobku starostu Ptahmesa objavili bádatelia už v roku 1885. Následne ale bola dlho zabudnutá. Až v roku 2010 ju znova preskúmali archeológovia z Francúzska. Vykrádači hrobov z nej už ale väčšinu vecí odniesli. V jednej z hlinených nádob, ktoré na mieste ostali našli syr. 

Podľa webu Gizmodo analyzovali vedci kúsky bielej hmoty, v ktorej napriek času našli prvky špecifické pre syr. "Analýza ukázala, že produkt bol vyrobený po zmiešaní kozieho a ovčieho mlieka a prekvapivo aj mlieka z byvola afrického," píše Gizmodo. 

Okrem toho ale objavili aj stopy po baktériách rodu Brucella, ktoré spôsobujú vysoko nákazlivú brucelózu. Použité mlieko totiž nebolo pasterizované, takže syr bol zrejme jedovatý. 

Pozrite si archívnu reportáž.

​