Nebojme sa soli, ale skôr jej nedostatku. Málo soli môže spôsobiť aj kolaps

BRATISLAVA / Soliť jedlá môžeme o trochu viac ako doteraz a soľ nie je až taká škodlivá ako sa doteraz tvrdilo - k takémuto záveru došli kanadskí vedci. Niežeby nás nabádali viac soliť, ale skôr k tomu, aby sme z nej nerobili takého strašiaka ako doteraz. V týchto horúčavách odporúčajú viac soli aj naši odborníci, pretože sa viac potíme a stratu soli potrebujeme nahradiť. Jej nedostatok môže spôsobiť aj kolaps.

Doteraz Medzinárodná zdravotnícka organizácia odporúčala maximálnu dennú dávku 2 gramy sodíka, čo je zhruba jedna čajová lyžička soli. "Ide o odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sme v SR premietli aj do národných dokumentov pre výživu," tvrdí Daša Račková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR. "Tie dva gramy máme v bežnej strave normálne," vysvetľuje Gabriel Kamenský, kardiológ UNB.

+2 fotky

Soľ nad zlato

​Čo by znamenalo, že soľnička na stole by ani nemala byť. Soľ bola dlhé desaťročia považovaná za veľkého nepriateľa srdcovo-cievneho systému. "Vedie k zvýšeniu hodnoty krvného tlaku, aj keď časť populácie môže soliť koľko chce a tlak im to nezvýši. Ale to nie je také jednoduché identifikovať," tvrdí Kamenský. Medzinárodný tím vedcov pod vedením kanadskej Univerzity urobili výskum na vzorke takmer stotisíc ľudí a došli k záveru, že väčšine ľudí sa nestane nič zlé, ak za jeden deň prijmú dva a pol násobok, čiže dve a pol čajovej lyžičky. "Asi to budeme máličko prehodnocovať, ale asi budú potrebné aj ďalšie štúdie," dodáva Kamenský.

​Do limitu dve a pol čajovej lyžičky soli denne sa podľa štúdie zmestí až 95 percent populácie obyvateľov rozvinutých krajín. Čo znamená, že väčšina z nás to so soľou nepreháňa. Štúdia zároveň tvrdí, že u tých ľudí, ktorí soľou veľmi šetria, sa nijako nezlepšil zdravotný stav. Naopak, idú do rizika. "Pokles sodíka vedie k závažným problémom, častým kolapsom, odpadávaniu, výraznej slabote, až musíme pacienta hospitalizovať," vysvetľuje Kamenský.

Viac soliť odporúča najmä v týchto horúčavách dokonca aj kardiológ. "V tomto období každý, kto si bude mierne prisáľať, neurobí chybu," slová Kamenského potvrdzuje aj Račková: "Stratu minerálnych látok spôsobenú nadmerným potením pri zvýšenej vonkajšej teplote v prostredí je potrebné pravidelne dopĺňať počas dňa tekutinami ako sú minerálne vody a pitná voda." Ale to platí podľa kardiológa len pre obdobie horúčav a teda zvýšeného potenia: "Už potom v zimnom období je potrebné sa vrátiť do štandardného režimu."

​