Boj s klimatickými zmenami prehrávame. Skleníkových plynov pribúda a dôsledky sú čoraz ničivejšie

BRATISLAVA / Vyzerá to tak, že ľudstvo boj s klimatickými zmenami prehráva. V minulom roku odborníci zaznamenali najvyšší nárast koncentrácie takzvaných skleníkových plynov, zároveň aj výšky hladiny oceánov. Najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia sú Čína a USA. Obe krajiny spolu vyprodukujú takmer polovicu celosvetových emisií, ktoré podľa všetkého najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Jeho dôsledky znáša aj Slovensko, hoci sa na znečistení podieľa iba zanedbateľným percentom.

Podľa správy amerického Národného úradu pre oceány a ovzdušie v roku 2017 dosiahla hladina koncentrácie skleníkových plynov maximum. Zároveň stúpla aj hladina svetových oceánov. "Tým, že sa otepľuje atmosféra, otepľujú sa aj oceány a topia sa ľadovce. Pribúda zrážok a v posledných rokoch je to viac ako tri centimetre," uviedol meteorológ Najlepšieho počasia Peter Jurčovič. Presne 3,1 centimetra za posledných 10 rokov.

Skleníkové plyny sú považované za hlavnú príčinu nárastu globálnej teploty mimo slnečnej aktivity a javu El Niňo, ktorých vplyv je teraz minimálny. Skleníkové plyny pôsobia podobne ako sklená konštrukcia skleníka, bránia úniku tepla z rozpálenej zeme do vesmíru. Čím je počasie teplejšie, tým viac vody sa do ovzdušia odparuje, to znamená vznik mohutnejšej oblačnosti, silnejších a rýchlejších búrok a lejakov. "Častejšie pozorujeme prívalové dažde či bleskové povodne," dodal Jurčovič. 

Svet bojuje so skleníkovými plynmi už desaťročia, no boj zrejme prehráva. Najväčšieho znečisťovateľa z minulosti USA, predbehla Čína a ukazuje sa, že tretím vinníkom je Európska únia. Slovensko spomedzi krajín EÚ prispieva do ovzdušia len mizivým percentom skleníkových plynov, no dôsledky znášame spoločne s celým svetom. "Atmosféru máme len jednu a vo výškach asi 10 alebo 20 kilometrov fúkajú vetry, ktoré majú rýchlosť niekoľko sto kilometrov a v krátkom čase dokážu preletieť okolo celej zemegule," uviedol Jurčovič.

Globálne otepľovanie pociťujeme aj na Slovensku. Povodne síce bývali aj v minulosti, no v súčasnosti majú najmä lokálny charakter. "Povodne štartujú hore na kopcoch. Keď sa tá voda neudrží v kopcoch, na svahoch, rýchlo stečie do dolín a tam ohrozuje usadlosti," povedal environmentalista Michal Kravčík. 

Keď narobí škody, rýchlo zmizne vo veľkých riekach a v mori. Potom je zas sucho. Vo svete je to podobné. "Za 30 rokov si nepamätám, že by pri Japonsku bolo päť tajfúnov naraz," dodal Jurčovič. 

Pozrite si archívnu reportáž.

​