Málo sa hýbeme, tvrdia odborníci. Koľko krokov by sme teda mali spraviť?

BRATISLAVA / Nová štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) poukázala nielen na stúpajúcu obezitu ale aj na zdravie ohrozujúci trend. Viac ako štvrtina populácie má totiž nedostatok pohybu. Sedavá práca a nedostatok pohybu pritom môže prispieť aj k vážnejšiemu ohrozeniu zdravia a chorobám s tým spojenými.

Podľa štúdie, publikovanej v časopise The Lancet Global Healts nevykonáva doporučenú dennú aktivitu každá tretia žena a každý štvrtý muž, čo je dokopy 1,4 miliardy ľudí. Podľa štúdie väčšinou nedostatkom pohybu trpia práve ženy a to vo väčšine zo 168 skúmaných zemí. Výnimkou je len východná a juhovýchodná Ázia. 

+6 fotiek

Málo sa hýbeme, tvrdia odborníci. Koľko krokov by sme teda mali spraviť?

​Najväčší nedostatok pohybu vedci namerali pri obyvateľoch Kuvajtu, Americkej Samoy, Saudskej Arábie a Iraku. Avšak ani obyvatelia USA sa nemajú čím chváliť, lebo takmer polovica má rovnaký problém a stúpajúci trend je aj u obyvateľov Veľkej Británie, ktorí dosiahli až 36 percent. Jeden z faktorov môže byť aj prechod na sedavé zamestnania a využívanie motorových dopravných prostriedkov. V menej rozvinutých krajinách je preto problém nižší, keďže obyvatelia vykonávajú skôr fyzickú prácu a do roboty chodia najmä pešo alebo na bicykloch. Na základe toho by mali byť na pozore najmä krajiny južnej Ameriky, kde prebieha rýchla urbanizácia. "Na rozdiel od iných zdravotných rizík, nedostatočná fyzická aktivita neklesá a viac ako štvrtina dospelých nedosahuje úroveň fyzickej aktivity, doporučenej v záujme udržania dobrého zdravotného stavu," uviedla Regina Gutholdová z WHO.

K udržaniu telesného zdravia by mal človek podľa WHO tráviť minimálne 150 minút nenáročným cvičením, medzi ktoré patrí napríklad rýchla chôdza, jazda na bicykli alebo horská turistika. Prípadne by mohol tento čas stráviť aj náročnejším športom. WHO konkrétne odporúča 75 minút behania, kondičného plávania, aerobiku alebo futbalu. 

Je 10 000 krokov realita alebo fáma?

Stará známa rada tvrdí, že človek by mal denne prejsť 10 000 krokov. Toto presvedčenie pochádza z Japonska a začalo sa šíriť v polovici 60. rokov minulého storočia. Za týmto tvrdením nestoja lekári, ale marketingová kampaň firmy Yamasa. Počet krokov bol vybraný náhodne. "Mali akurát pocit, že ide o číslo, ktoré svedčí o aktívnom životnom štýle a malo by byť zdraviu prospešné," uviedol podľa ČT 24 profesor David Bassett z univerzity v Tennessee. Vedci sa nakoniec snažili zistiť, či je naozaj tento počet krokov optimálny a prišli na to, že bežne človeku stačí okolo 7000 krokov a v prípade, že človek trpí chorobou alebo by bez predchádzajúcej fyzickej aktivity začal z 10 000 krokmi, mohlo by mu to aj uškodiť. 

"Je dokázané, že sedavý spôsob života je zlý," povedala Catrine Tudor-Lockeová z Massachusettskej univerzity a dodáva, že ak človek denne prejde menej ako 5000 krokov, zvyšuje sa u neho riziko priberania, rednutia kostí a ďalších problémov. Podľa odborníčky, ale nie je dôležité počítať kroky, ale žiť aktívne: "Otázka, ktorú by sme si mali položiť je koľko krokov je príliš málo." Vedci sa zaujímajú aj hornú hranicu. Avšak podľa doteraz zistených štúdií je čím viac, tým lepšie a najmä podľa toho, koľko človek vládze. 

Podľa odborníkov, ale nie je dôležitý len počet krokov, ale aj rýchlosť. Pri intenzívnejšej chôdzi dochádza totiž k rýchlejšiemu bitiu srdca a následne rýchlejšiemu prúdeniu krvi.  

​