ROZHOVOR s Michalom Kocábom: Mali sme veľa príležitostí sa na to vykašľať

PRAHA / Pražský výběr patrí medzi najväčšie legendy československej hudobnej scény. Ich príbeh nebol idylický, pretože v minulom režime dostali niekoľkoročný zákaz činnosti. Odolali. Nezlomili ich ani osobné spory po revolúcii, ktoré neurovnal ani prezident Václav Havel. Po jeho smrti sa udobrili.V lete vystupovali ako hosť pražského koncertu Rolling Stones. Počas 100.výročia vzniku Československa boli hedlajnerom koncertu v Lucerne. Tam sme sa porozprávali s Michaelom Kocábom.

Za bývalého režimu bol Pražský výběr tri roky zakázanou skupinou, pri príležitosti 100.výročia vzniku republiky ste boli hedlajnerom koncertu v Lucerne. Ako vnímate túto paralelu?

Keď je človek vytrvalý, keď si ide za svojim cieľom, keď neuhne, tak nakoniec príde k satisfakcii. To sa týka práve našej kapely. My sme si za komunizmu prežili naozaj veľa. Mali sme veľa dôvodov sa na to vykašľať, emigrovať, nájsť si inú prácu, alebo jednoducho rezignovať. To sa nestalo. Šťastnou vôľou osudu sme dnes v situácii úplne opačnej. Uvedomujem si, že to nie je našou výnimočnosťou. To je proste to, že sme vytrvali a naše okolie a fanúšikovia nás podržali a zostali pri nás. Poďakovanie patrí im.

Cítite sa byť ešte Československou kapelou alebo rýdzo českou?

Ja sa cítim byť Čechoslovákom. Viem, že to slovo je problematické, žiadni Čechoslováci neexistovali. Bolo to umelo vytvorené. Ale my sme sa tak skamarátili a tak zbratali, že ja sa cítim byť Čechom aj Slovákom. Môj zať je Slovák, môj vnuk je tým pádom polovičný Slovák. Mám slovenské štátne vyznamenanie, tiež slovenské občianstvo. Na Slovensko jazdím veľmi často. K Slovákom mám veľmi pozitívny vzťah.

Za sto rokov vzniklo v Česku aj na Slovensku kvantum dobrej hudby. Koho považujete za výnimočného, kto vás inšpiroval?

Najviac ma upútal Marián Varga. On bol dôvodom, prečo som sa stal hudobníkom. Nebyť jeho, asi by som skončil ako farár. Otec si prial, aby som bol farárom,. Mama chcela, aby som bol psychológom. Marián Varga ma asi v pätnástich rokoch očaril svojou hudbou, svojim hudobným géniom. Aj tým ako vyzeral, ako sa správal, ako pôsobil. Pre mňa ako klavesový Paganini. Rozhodol som sa, že chcem byť tiež muzikant. Na jeho sedemdesiatke som mu aj zahral. Počas celého života sme boli dobrí priatelia.

+2 fotky

Pražský výběr

​Ako to vyzerá s dlhoočakávaným albumom Pražského výběru, ktorý máte v šuflíku?

Teraz sa dohovárame, že budeme nahrávať jednu skladbu za druhou. Uvidíme čo sa z toho vyvŕbi. Prekážajú tomu rôzne zdravotné ťažkosti. Michal Pavlíček má problém s chrbticou a pôjde na operáciu, čo je vážna vec. Vek už u nás hrá svoju rolu, ale koncerty zatiaľ zvládame v pohode, čo ľudia oceňujú. Dokonca, máme čím ďalej tým väčší úspech.

Je to paradox, keďže posledný štúdiový album ste vydali pred viac ako dvomi desaťročiami...

To je pravda, ale medzitým sme vydali veľa vlastných vecí, my nie sme "mŕtvi" autori. Akurát tomu pri Pražskom výběre sa nám to nedarí. Je to dané tiež tým, že každý člen kapely je samostatnou významnou hudobnou osobnosťou. Každý má svoju tvorbu a kariéru. Snáď sa dočkáme ďalšej tvorby Výběru.

Ako to vyzerá s avizovanými filmami o skupine?

Už je to iba vec postprodukcie, strihu, trikov a réžie. Budú to dva celovečerné filmy. Jeden z nich je sága Pražského výběru od počiatkov až po tohtoročný koncert Rolling Stones v Prahe. (PV hrali ako hosť koncertu, poznámka autora). Ten druhý film je záznam koncertu v O2 aréne so symfonickým orchestrom. Tým sa uzavrie naša kapitola a sám som zvedavý, či z nás ešte niečo "vypadne".

Kedy bude premiéra?

Chcel by som budúci rok stihnúť aspoň jeden z filmov na karlovarský festival. Pokiaľ nie, oba posuniem ešte o rok. Budú to naozaj veľkofilmy do kina, všetko 4K. Bude to veľká vec. Okrem toho pripravujem film o Václavovi Havlovi, respektíve s Václavom Havlom. Ešte za jeho života sa mi podarilo nakrútiť dokument, kde mi prerozprával udalosti Nežnej revolúcie deň po dni. To bude tiež veľká vec.

Kedy vás uvidíme na Slovensku?

17.novembra hráme na Václaváku v Prahe a v ten istý deň v Bratislave. To tiež vyjadruje náš vzťah k Slovensku. Mali sme hrať v Prahe večer, v dobrom čase, ale povedali sme si, že chceme hrať aj v Bratislave. Do konca roka máme v pláne na Slovensku odohrať dva či tri koncerty.