V novembri sa celá planéta zatriasla a nik si to nevšimol. Odborníci si lámu hlavu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: ISIFA
MAMOUDZOU / Presne 11. novembra pred pol 11 dopoludnia sa zachvela celá zemeguľa bez toho, aby to niekto postrehol. Otrasy vychádzali od pobrežia francúzskeho ostrova Mayotte, ktorý sa nachádza medzi východným pobrežím Afriky a Madagaskarom. Zachytili ich prístroje nielen v blízkej Zambii, v Keni a v Etiópii, ale tiež v Chile, na Novom Zélande alebo na Havaji, čo je na opačnej strane Zeme.
Na seizmografe americkej agentúry US Geological Survey si nezvyčajný signál všimol iba jeden nadšenec. Zaznamenal ho a pustil do sveta cez Twitter, kde o ňom začali diskutovať vedci.
https://twitter.com/matarikipax/status/1061590953876582402
Zaznamenané vlny totiž nezodpovedali ničomu, čím by mohlo zemetrasenie začať. "Myslím, že som nikdy nič také nevidel," uviedol podľa National Geographic seizmológ Göran Ekström z Kolumbijskej univerzity, ktorý sa na nezvyčajné zemetrasenia špecializuje.
Záhadný signál
Signál totiž neukazuje na primárne seizmologické vlny, ktoré sa rýchlo šíria akýmkoľvek prostredím, ale tie pomalšie sekundárne, ktoré spôsobujú reálny pohyb zemského povrchu a preto sú nebezpečné, informuje portál Lidovky.cz.
Existuje ale ešte tretí druh seizmologických vĺn: tie majú omnoho nižšiu frekvenciu a prichádzajú ako posledné. "Pokiaľ je pôvodné zemetrasenie silné, sú schopné obehnúť zemeguľu niekoľkokrát a rozvibrovať ju ako zvon," vysvetľuje Stephen Hicks zo Southhamptonskej univerzity. A podobne vyzerali aj záhadné signály z Mayotte.
Pravidelné vlny
Má to ale jeden veľký háčik. Takým vlnám bežne predchádza silné zemetrasenie. Ostrov Mayotte sa pritom naposledy zachvel v polovici mája. Na druhej strane to bolo najsilnejšie zaznamenané otrasy v histórii ostrova - dosahovali stupeň 5,8 Richterovej stupnice.
Zemetrasenie malo navyše až podozrivo čistú frekvenciu. Väčšina zemetrasenia vysielalo viac vĺn o rôznych frekvenciách. Signál z Mayotte bol naopak úplne čistý. Dvadsať minút dlhé chvenie spôsoboval iba jeden typ seizmologických vĺn, ktoré opätovne prichádzali vždy presne po 17 sekundách. "Tie vlny sú až príliš pekné. Príliš dokonalé na to, aby ich vytvorila príroda," zavtipkovala vulkanologička Helen Robinson z Glasdowskej univerzity. Vzápätí ale dodala, že neexistuje žiaden známy umelý zdroj, ktorý by ich mohol mať na svedomí.
Tajomné miesto v hlbinách
Epicentrum zvláštneho signálu sa zrejme nenachádza priamo na ostrove Mayotte, ale vytvára ho pohyb magmy v niekoľkokilometrovej vzdialenosti od pobrežia a najmä stovky až tisícky metrov pod hladinou mora. "To miesto je na hrane našich máp. Jeho mnoho vecí, ktoré o ňom nevieme," upozornil riaditeľ jednotky pre výskum seizmických rizík Nicolas Tailefer z Francúzskeho geologického výskumu.
Oblasť je totiž extrémne komplikovaná. Okrem toho, že sa tam zbiehajú oceánske a pevninské dosky, sa jedná o miesto zlomu superkontinentu Gondwana, ktorá sa postupne rozpadla v prvohorách a druhohorách. "To, že to nevieme vysvetliť, musí nakoniec znamenať, že sa jedná o niečo exotické," poznamenal Ekström. Seizmológovia sa najčastejšie prikláňajú k variante, že novembrové otrasy súvisia s tými májovými, ale že ide o takzvané pomalé zemetrasenie. Podobné zemetrasenia môžu prichádzať pri otrasoch alebo rúcania stropu magmatického krbu hlboko pod povrchom.
Odborníci ale žiadne závery nerobia. "Je ťažko povedať či kohokoľvek teórie pravdivé, alebo aspoň trochu relevantné, až pokiaľ nezistíme viac," doplnila Robinson.
Naposledy zaznamenali zemetrasenie v októbri v Grécku.