Ak bude hmyz ubúdať takým tempom ako doteraz, o 100 rokov vyhynie, tvrdia vedci
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
LONDÝN / Z analýzy zverejnenej v časopise Biological Conservation vyplýva, že každý rok zmizne vo svete 2,5 percenta z celkového objemu hmyzu. Ak to takto bude pokračovať, za 100 rokov hmyz úplne zmizne. Dôsledky môžu byť katastrofálne.
Viac ako 40 percent druhov hmyzu ubúda a tretina z nich je ohrozená. Hmyz pritom mizne osemkrát rýchlejšie ako savce, vtáky či plazy. "Ak sa úhyn hmyzu nepodarí zastaviť, bude to mať katastrofálne dopady na ekosystém planéty a prežitie ľudstva," uviedol Francisco Sánchez-Bayo z univerzity v Sydney. Analýzu vypracoval spolu s Krisom Wyckhuysom, ktorý pôsobí na čínskej akadémii poľnohospodárskych vied v Pekingu.
Dvojica Sánchez-Bayo a Wyckhuys vychádzala zo 73 najlepších vedeckých štúdií, ktoré sa venujú úbytku hmyzu. Väčšina z nich odráža stav v západnej Európe a v USA, pár ďalších sa zaoberalo stavom v Austrálii, v Číne, v Brazílii či v Juhoafrickej republike. Zvyškom sveta sa zaoberalo len málo analýz.
Na našej planéte podľa vedcov začalo šieste masové vymieranie druhov. Vedci na neho upozornili už pri väčších zvierat, ktoré sa jednoduchšie skúmajú. Zástupcovia hmyzu sú najrôznorodejšími a najpočetnejšími živočíchmi a vážia 17-krát viac ako ľudstvo. Hmyz je potrebný pre fungovanie všetkých ekosystémov-slúži ako potrava pre iné druhy, opeľuje rastliny a recykluje živiny. "Ak nezmeníme spôsob, akým produkujeme potraviny, všetok hmyz za niekoľko desiatok rokov vyhynie. Dopad na ekosystémy planéty bude prinajmenšom katastrofický," opísala dvojica vedcov.
Najväčší dopad bude mať úbytok hmyzu podľa vedcov na vtákov, plazov, obojživelníkov a ryby, ktoré sa ním živia. "Ak tento zdroj potravy zmizne, všetky zvieratá umrú hladom," tvrdí Sánchez-Bayo. Hmyz podľa neho začal miznúť na začiatku minulého storočia, proces sa urýchlil v 50. a 60. rokoch a za posledné dve desaťročia dosiahol alarmujúcich rozmerov.
Pozrite si archívnu reportáž.