Hlásnik, pláteník aj plačky. O akých povolaniach dnes už nepočuť?

BRATISLAVA / Povolania, ktoré kedysi živili celé rodiny, dnes ich takmer nepoznáme. O ich význame aj náplni práce rozprávala etnologička Katarína Nádaská.

Medzi zabudnuté povolania patrí aj post obecnej plačky. "Keď niekto zomrel, bola taká tradícia, že ten nebožtík ležal vystretý na márach doma a ľudia sa tam modlili a bdeli pri ňom. Bola tam aj fáza, kedy prichádzajú plačky a oplakávajú nebožtíka. Tie plače boli naozaj také lyrické a malo to niekedy aj komický nádych," vysvetľuje etnologička s tým, že dnes už táto úloha zanikla.  

Veľmi dôležitú úlohu zohrával aj obecný hlásnik. Jeho centrum bolo na kostolnej veži, kde mal trúbu z kravského rohu. "Ale hlavne on každú hodinu musel obísť celú dedinu a vždy na námestí zatrúbil a zahlásil, že napríklad odbila 12. hodina a tak ďalej," dodáva Nádaská s tým, že hlásenie bolo dôležité napríklad v letnom období, kedy dozrievali ľany a z veže dával pozor, aby požiar nezachvátil polia. 

Pred II. svetovou vojnou ľudia poznali aj obecného bubeníka, ktorý vždy na námestiach vybubnoval a prečítal vyhlásenia daného panovníka. Neskôr ho nahradil obecný rozhlas, ktorý už tiež vo väčšine obciach zanikol a vystriedali ho technológie. 

Niektoré povolania ale neohrozil ani zub času. Je to napríklad remeslo murára. "To je taká tradičná robota, ktorá zostala. Zostal napríklad aj mäsiar, ale dnes sa už aj tam pracuje z inými technológiami," povedala Nádaská.

Pozrite si rozhovor s etnologičkou o (ne)tradičných slovenských zvykoch: 

​