Kniha pod vankúšom, zavrieť oči a spať. Vedci zistili, či sa dá učiť v spánku

RÍM / Položiť si hlavu na vankúš, zavrieť oči a začať sa učiť. Učenie v spánku je snom každého študenta. Mnohí sa o to pokúsili, ale ako sa zdá, počúvanie nahrávky lekcie za spánku nám neumožňuje niečo podstatnejšieho pochytiť. Avšak sa už mnohým z nás stalo, že sme sa prebudili z hlbokého spánku, pretože niekto vyslovil naše meno, alebo že sme sa prebudili v dopravnom prostriedku, keď bola ohlásená naše stanice.

Načúvame teda v spánku, bez toho aby sme si vyslovené informácie pamätali? Takúto otázku si položili vedci z École normale supérieure (ENS) v Paríži a Monash University v austrálskom Melbourne, ktorí výsledky publikovali na stránkach časopisu Nature Human Development. Experti zistili, že aj v spánku je náš mozog schopný registrovať vonkajšie podnety, vyberať z nich významnejšie stimuly a prípadne na ne reagovať.

Hoci spíme, nie je náš mozog vôbec nečinný. "Mozog je schopný registrovať podstatné signály aj počas spánku. Zvlášť umožňuje uvedomovať si podnety, ktoré vyžadujú rýchlu reakciu, a teda sa dokážeme okamžite prebudiť," uviedli autori výskumu. Preto je tiež vhodné zavolať na spáča jeho meno, aby sa rýchlo prebudil. Počas spánku zostáva mozog "na príjme", ale vytvorí bariéru proti zvukom v pozadí, ktorý ho nezaujíma, informácie filtruje a prikladá význam len tým, ktoré sú významné. "Spiace osoby sa dostávajú do režimu akéhosi stand by mode, v ktorom registrujú významné signály, ale udržujú rovnováhu medzi potrebou spánku s cieľom posilniť pamäti a schopností v prípade nevyhnutnosti okamžite sa prebudiť," zdôraznili vedci.

V rámci štúdie vedci simulovali typickú situáciu z reálneho života, scenár nazvaný coctail party. Keď sa nachádzame v preplnenej miestnosti, kde je veľa ľudí, ktorí hovoria jeden cez druhého, ako sa to stáva pri nejakej oslave, sme schopní nepočuť konverzáciu, ktorá nás nezaujíma, a sústrediť sa len na tú, ktorú vedieme s človekom stojacim pred nami.

Pri experimente sa vedci snažili vytvoriť rovnaké podmienky tak, že pokusným spáčom zároveň prehrávali zmysluplné úryvky z filmov, správy alebo rozprávanie, a zároveň nezmyselné vety zložené z vymyslených slov znejúcich podobne ako jazyk dobrovoľníkov, v tomto prípade Francúzov. Vedci tak mohli pozorovať, že sa pokusné osoby počas spánku dokázali sústrediť na signály majúce zmysel s takmer takou intenzitou ako za bdelého stavu. Na základe hlbšej analýzy boli vedci schopní rozlišovať rôzne úrovne pozornosti v dvoch hlavných fázach spánku. Vo fáze hlbokého spánku REM nevykazovali pokusné osoby takmer žiadnu schopnosť odlíšiť zaujímavý stimul od iných. Naopak za fázy ľahkého spánku, ktorá tvorí hlavnú dobu spánku, bol zaujímavý signál mimoriadne registrovaný.

Napriek tomu zostáva možnosť učiť sa za spánku len fantáziou. Táto schopnosť bola mnohokrát vylúčená ako u zvierat, tak u ľudí. V inej štúdii sa zistilo, že za spánku nie sme schopní spoznať podobnosť zvukov v sekvencii a nevieme ich zaradiť do kategórie. Vedci konštatovali, že sme síce schopní signál zachytiť, ale nie sme schopní ho pochopiť. Ďalšie pokusy preukázali, že ten, kto tvrdil, že si zapamätal úryvok z audiozáznamu, zostal v skutočnosti hore.

V nedávnej štúdii zverejnenej v časopise Nature vedci skúmali, ako dlho sa spiace objekt dokáže sústrediť na obsah toho, čo počúva. Sústredenie podľa nich môže trvať len niekoľko sekúnd. Pozornosť upretá v spánku na obsah považovaný za významný je len dočasná.

​